William Somerset Maugham
W. Somerset Maugham, fotoportrét od Carl van Vechten 1934
Osobné informácie
Narodenie	25. január 1874
	Paríž, Francúzsko
Úmrtie	16. december 1965 (91 rokov)
	Saint-Jean-Cap-Ferrat, Francúzsko
Národnosť	anglická,
Zamestnanie	spisovateľ, dramatik, poviedkar
Manželka	Syrie Wellcome
Deti	1 dcéra
Dielo
Žánre	román, poviedka, esej, biografia,
Obdobie	realizmus
Debut	Giacomo Meyerbeer – biografia
Významné práce	On Human Bondage (O údele človeka)
Podpis
Odkazy
Projekt Guttenberg	William Somerset Maugham (plné texty diel autora)
	William Somerset Maugham (multimediálne súbory na commons)
Literárny portál  Britský portál  Biografický portál

William Somerset Maugham (angl.,vyslovuje sa /ˈmɔːm/ mawm), (* 25. január 1874, Paríž, Francúzsko – † 16. december 1965, Saint-Jean-Cap-Ferrat, Francúzsko) bol anglický dramatik, románopisec a autor poviedok. Patril medzi najpopulárnejších spisovateľov svojej éry, bol tiež najlepšie plateným autorom počas 30-tych rokov 20. storočia.

Maughamov otec Robert Ormond Maugham bol anglický právnik, ktorý sa staral o záležitosti britskej ambasády v Paríži. Pretože francúzsky zákon vyhlásil každé dieťa narodené na území Francúzska za francúzskeho občana, zariadil, aby sa W. Somerset narodil na britskej ambasáde v Paríži, ktorá bola technicky britskou pôdou. Jeho starý otec Robert bol tiež prominentným právnikom a spoluzakladateľom Britskej spoločnosti právnikov. Robert Ormond a jeho bratia išli v jeho stopách. Starší brat vikomt Maugham dosiahol úrad Lorda kancelára v období 1938 – 1939.

Jeho matka mala tuberkulózu. Zomrela po pôrode šiesteho syna. Malého Williama Somerseta poslali po jej smrti do školy v Spojenom kráľovstve, kde bol pod dohľadom svojho strýka, čo nebolo pozitívne pre rozvoj malého chlapca. Neovládal dobre angličtinu, jeho prvý jazyk bola francúzština. Tvrdé zaobchádzanie jeho strýka a ťažkosti s rečou v škole uňho spôsobili zajakávanie. Neskôr dosiahol povolenie odísť do Nemecka, kde študoval literatúru, filozofiu a nemčinu na Heidelberskej univerzite. Počas ročníka mal sexuálnu aféru s Johnom Ellinghamom Brooksom, Angličanom o desať rokov starším. Tu napísal aj svoju prvú knihu, biografiu skladateľa Giacoma Meyerbeera.

Po návrate do Anglicka mu strýko našiel prácu účtovníka, ale po mesiaci to nechal a odišiel do Whitstable. Jeho strýko hľadal preňho inú pozíciu. Maughamov otec a jeho traja bratia boli všetci uznávaní právnici, ale W. Somerset Maugham nepokračoval v ich stopách. Kariéru v cirkvi zamietol kvôli zajakávaniu. Miestny lekár navrhol lekársku profesiu a strýko to prijal. W. Somerset sústavne písal od 15 rokov a želal si stať sa spisovateľom. Ďalších 5 rokov však musel študovať medicínu na Thomas Hospital v Lembethe, v Londýne.

Na lekárskej fakulte napísal román „Liza of Lambeth“, ktorý mu získal meno ako autora. Román je zaraďovaný do sociálneho realizmu, do školy "slum writers". Stal sa z neho aj kvalifikovaný doktor medicíny. Po ukončení školy sa sústredil plne na písanie. Odišiel do Francúzska aby sa zotavil na južnom pobreží a tvoril.

V roku 1907 mal veľký úspech so svojou divadelnou hrou „Lady Frederick“.

V tom istom 1907 roku napísal naturalistický triler s názvom „The Magician“ s postavou stvárnenou na základe dobre známeho diskutovaného Aleistera Crowleyho.

Okolo roku 1914 bol už renomovaný autor s desiatimi publikovanými románmi a desiatimi divadelnými hrami.

V roku 1915 mu zariadila jeho manželka Syrie Wellcome aby dostal prácu ako agent britskej SIS v Nemecku. Pracoval pre ňu v Taliansku, Švajčiarsku a USA^[1]. Zároveň pôsobil ako spisovateľ.

V roku 1916 Maugham cestoval po Pacifiku v sprievode svojho homosexuálneho priateľa Haxtona, čo sa stalo pravidlom aj v budúcnosti. Táto cesta ho inšpirovala k napísaniu románu „The Moon and Sixpence“, založenom na téme života Paula Gauguina.

V roku 1917 sa dal do služby britskej „Secret Intelligence Service“ pre misiu v Rusku^[2]. Neskôr stručne opísal svoju činnosť agenta ako jednotvárnu. Nikdy nestrácal príležitosť využiť skúsenosti z reálneho života, čo ho priviedlo k napísaniu seriálu krátkych príbehov o džentlmenskom a sofistikovanom špiónovi Ashendenovi. Tieto príbehy ovplyvnili Iana Fleminga k napísaniu seriálu James Bond.

V 1922, Maugham uverejnil „A Chinese Screen“, knihu s 58 ultrakrátkymi príbehmi zozbieranými počas jeho ciest cez Čínu a Hongkong do Sýrie.

V 1927 uviedli jeho hru „The Casuarina Tree“ na Broadwayi, s úspechom. V tom istom roku sa po búrlivom manželstve rozviedol s manželkou Syrie. Prispelo k tomu jeho spolužitie a cesty s Haxtonom.

V 1928 si kúpil v Saint-Jean-Cap-Ferrat vilu s názvom „Villa Mauresque“ aj s dvanástimi akrami pôdy. Táto sa stala jeho domovom do konca života a zároveň veľkým literárnym salónom v 20. a 30. rokoch 20. storočia.

V roku 1940, keď padlo Francúzsko, Maugham zostal na riviére počas okupácie väčšiny územia. V tej dobe bol už jedným z najslávnejších spisovateľov v anglicky hovoriacom svete.

Svoj talent pre drámu demonštroval v roku 1933 prerozprávaním starého babylonského mýtu v „Stretnutie v Samare“, v ktorej bola rozprávačom a hlavnou postavou Smrť. Neskôr prerozprával toto dielo John O’Hara vo vlastnom románe „Appointment in Samarra“.

Od roku 1944 žil s mladým Angličanom Searlem pôvodom z londýnskeho slumu, ktorý nahradil Haxtona. Zdedil po ňom v roku 1965 50 tisíc libier, obsah vily a autorské práva s rukopismi za posledných 30 rokov.

V roku 1947 Maugham založil „Cenu Somerseta Maughama“, ktorá je doteraz udeľovaná britským spisovateľom mladším ako tridsaťpäť rokov. Aktuálne obnáša 35 000 libier.

V roku 1965 zomrel v nemocnici v Nice, pochovaný je v Saint-Jean-Cap-Ferrat.

Najdôležitejším dielom W. Somerseta Maughama je čiastočne autobiografický román „O údele človeka“ (On Human Bondage, 1915). Jeho hlavný hrdina Philip Carey je sirota, podobne ako autor. Román bo sfilmovaný a uvedený v 1964 s hercami Laurence Harvey a Kim Novak. V dráme vynikol svojimi spoločenskými komédiami. Viaceré jeho romány boli mnohokrát sfilmované. Najvýznamnejšie diela sú:

• Liza of Lambeth, Líza z Lambethu, 1897, sociálno-kritický román
• Ashenden, or british agent (Ashenden alebo britský agent),1928, zbierka poviedok, sfilmované pod názvom Secret Agent (1936) s Johnom Gielgudom, Peterom Lorrem, Madeleine Carroll, a Robert Young, réžia Alfred Hitchcock.
• Of Human Bondage, (Volanie bez ozveny), 1915, 1972, román
• The Moon and Sixpence, (Mesiac a šesták), 1919, 1949, román
• The Painted Veil, (Pestrofarebný závoj), 1925, román, sfilmované ako The Painted Veil (2006) s Naomi Watts a Edward Norton.
• Cakes and Ale, or The Skeleton in the Cupboard, (Ľahký život alebo Rodinné tajomstvo), 1930, román
• Theatre,(Júlia, ty si čarovná), 1937, 1969
• The Razor´s Edge (Ostrie britvy), 1944, román, sfilmované ako The Razor's Edge (1946), herci Tyrone Power a Gene Tierney.

V slovenčine vyšli diela z jeho neskoršieho obdobia:

• Then and now, Vtedy a teraz, román o Machiavelim,
• Creatures of Circumstance, Romantická slečna, zbierka poviedok, 1947

Písal literárno-kritické štúdie o anglických, francúzskych a svetových románopiscoch: Ten Novels and their Autors, Desať románov a ich autori, 1954

• The Summing Up, Zhrnutie, 1938
• A Writer´s Notebook, Spisovateľov zápisník, 1949.

• A Man of Honour, Vážený človek, 1903
• Lady Frederick, 1907, dráma
• Home and Beauty, Domov a krása, 1919
• The Circle, Kruh, 1921
• Caesar´s Wife, Cézarova žena, 1922
• East of Suez, Na východ od Suezu, 1922

1. ↑ Encyklopedie tajných služeb ve 20.století, Roewer, Schäfer, Uhl, český preklad Dvořáček a Kopplová, vyd. Herbig Verlagsbuchhandlung, ISBN 80-242-1607-8, str.269,
2. ↑ Encyklopedie tajných služeb ve 20.století,Roewer, Schäfer, Uhl, český preklad Dvořáček a Kopplová, vyd. Herbig Verlagsbuchhandlung, ISBN 80-242-1607-8, str.269
3. ↑ Malá encyklopédia spisovateľov sveta, OBZOR-Bratislava, Ján Juríček a kol., str.367

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému William Somerset Maugham

Projekt Gutenberg obsahuje plné texty diel autora:

William Somerset Maugham

• W.Somerset Maugham - encycl. Britannica

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku W. Somerset Maugham na anglickej Wikipédii.