William Somerset Maugham
William Somerset Maugham (angl.,vyslovuje sa /ˈmɔːm/ mawm), (* 25. január 1874, Paríž, Francúzsko – † 16. december 1965, Saint-Jean-Cap-Ferrat, Francúzsko) bol anglický dramatik, románopisec a autor poviedok. Patril medzi najpopulárnejších spisovateľov svojej éry, bol tiež najlepšie plateným autorom počas 30-tych rokov 20. storočia. Mladé rokyMaughamov otec Robert Ormond Maugham bol anglický právnik, ktorý sa staral o záležitosti britskej ambasády v Paríži. Pretože francúzsky zákon vyhlásil každé dieťa narodené na území Francúzska za francúzskeho občana, zariadil, aby sa W. Somerset narodil na britskej ambasáde v Paríži, ktorá bola technicky britskou pôdou. Jeho starý otec Robert bol tiež prominentným právnikom a spoluzakladateľom Britskej spoločnosti právnikov. Robert Ormond a jeho bratia išli v jeho stopách. Starší brat vikomt Maugham dosiahol úrad Lorda kancelára v období 1938 – 1939. Jeho matka mala tuberkulózu. Zomrela po pôrode šiesteho syna. Malého Williama Somerseta poslali po jej smrti do školy v Spojenom kráľovstve, kde bol pod dohľadom svojho strýka, čo nebolo pozitívne pre rozvoj malého chlapca. Neovládal dobre angličtinu, jeho prvý jazyk bola francúzština. Tvrdé zaobchádzanie jeho strýka a ťažkosti s rečou v škole uňho spôsobili zajakávanie. Neskôr dosiahol povolenie odísť do Nemecka, kde študoval literatúru, filozofiu a nemčinu na Heidelberskej univerzite. Počas ročníka mal sexuálnu aféru s Johnom Ellinghamom Brooksom, Angličanom o desať rokov starším. Tu napísal aj svoju prvú knihu, biografiu skladateľa Giacoma Meyerbeera. Po návrate do Anglicka mu strýko našiel prácu účtovníka, ale po mesiaci to nechal a odišiel do Whitstable. Jeho strýko hľadal preňho inú pozíciu. Maughamov otec a jeho traja bratia boli všetci uznávaní právnici, ale W. Somerset Maugham nepokračoval v ich stopách. Kariéru v cirkvi zamietol kvôli zajakávaniu. Miestny lekár navrhol lekársku profesiu a strýko to prijal. W. Somerset sústavne písal od 15 rokov a želal si stať sa spisovateľom. Ďalších 5 rokov však musel študovať medicínu na Thomas Hospital v Lembethe, v Londýne. KariéraNa lekárskej fakulte napísal román „Liza of Lambeth“, ktorý mu získal meno ako autora. Román je zaraďovaný do sociálneho realizmu, do školy "slum writers". Stal sa z neho aj kvalifikovaný doktor medicíny. Po ukončení školy sa sústredil plne na písanie. Odišiel do Francúzska aby sa zotavil na južnom pobreží a tvoril. V roku 1907 mal veľký úspech so svojou divadelnou hrou „Lady Frederick“. V tom istom 1907 roku napísal naturalistický triler s názvom „The Magician“ s postavou stvárnenou na základe dobre známeho diskutovaného Aleistera Crowleyho. Okolo roku 1914 bol už renomovaný autor s desiatimi publikovanými románmi a desiatimi divadelnými hrami. V roku 1915 mu zariadila jeho manželka Syrie Wellcome aby dostal prácu ako agent britskej SIS v Nemecku. Pracoval pre ňu v Taliansku, Švajčiarsku a USA[1]. Zároveň pôsobil ako spisovateľ. V roku 1916 Maugham cestoval po Pacifiku v sprievode svojho homosexuálneho priateľa Haxtona, čo sa stalo pravidlom aj v budúcnosti. Táto cesta ho inšpirovala k napísaniu románu „The Moon and Sixpence“, založenom na téme života Paula Gauguina. V roku 1917 sa dal do služby britskej „Secret Intelligence Service“ pre misiu v Rusku[2]. Neskôr stručne opísal svoju činnosť agenta ako jednotvárnu. Nikdy nestrácal príležitosť využiť skúsenosti z reálneho života, čo ho priviedlo k napísaniu seriálu krátkych príbehov o džentlmenskom a sofistikovanom špiónovi Ashendenovi. Tieto príbehy ovplyvnili Iana Fleminga k napísaniu seriálu James Bond. V 1922, Maugham uverejnil „A Chinese Screen“, knihu s 58 ultrakrátkymi príbehmi zozbieranými počas jeho ciest cez Čínu a Hongkong do Sýrie. V 1927 uviedli jeho hru „The Casuarina Tree“ na Broadwayi, s úspechom. V tom istom roku sa po búrlivom manželstve rozviedol s manželkou Syrie. Prispelo k tomu jeho spolužitie a cesty s Haxtonom. V 1928 si kúpil v Saint-Jean-Cap-Ferrat vilu s názvom „Villa Mauresque“ aj s dvanástimi akrami pôdy. Táto sa stala jeho domovom do konca života a zároveň veľkým literárnym salónom v 20. a 30. rokoch 20. storočia. V roku 1940, keď padlo Francúzsko, Maugham zostal na riviére počas okupácie väčšiny územia. V tej dobe bol už jedným z najslávnejších spisovateľov v anglicky hovoriacom svete. Svoj talent pre drámu demonštroval v roku 1933 prerozprávaním starého babylonského mýtu v „Stretnutie v Samare“, v ktorej bola rozprávačom a hlavnou postavou Smrť. Neskôr prerozprával toto dielo John O’Hara vo vlastnom románe „Appointment in Samarra“. Od roku 1944 žil s mladým Angličanom Searlem pôvodom z londýnskeho slumu, ktorý nahradil Haxtona. Zdedil po ňom v roku 1965 50 tisíc libier, obsah vily a autorské práva s rukopismi za posledných 30 rokov. V roku 1947 Maugham založil „Cenu Somerseta Maughama“, ktorá je doteraz udeľovaná britským spisovateľom mladším ako tridsaťpäť rokov. Aktuálne obnáša 35 000 libier. V roku 1965 zomrel v nemocnici v Nice, pochovaný je v Saint-Jean-Cap-Ferrat. Dielo[3]Najdôležitejším dielom W. Somerseta Maughama je čiastočne autobiografický román „O údele človeka“ (On Human Bondage, 1915). Jeho hlavný hrdina Philip Carey je sirota, podobne ako autor. Román bo sfilmovaný a uvedený v 1964 s hercami Laurence Harvey a Kim Novak. V dráme vynikol svojimi spoločenskými komédiami. Viaceré jeho romány boli mnohokrát sfilmované. Najvýznamnejšie diela sú: Próza
PrekladyV slovenčine vyšli diela z jeho neskoršieho obdobia:
Písal literárno-kritické štúdie o anglických, francúzskych a svetových románopiscoch: Ten Novels and their Autors, Desať románov a ich autori, 1954 Autobiografické práceDivadelné hry
Referencie
Iné projekty
Externé odkazyZdroj
Information related to William Somerset Maugham |
Portal di Ensiklopedia Dunia