Aleister Crowley
britský okultista, spisovateľ, básnik. Zakladateľ hermetického rádu Argenteum Astrum a autor Knihy zákona.
Narodenie	12. október 1875 Royal Leamington Spa, Anglicko, Spojené kráľovstvo
Úmrtie	1. december 1947 (72 rokov) Hastings, Anglicko, Spojené kráľovstvo
Podpis
Odkazy
Projekt Gutenberg	Aleister Crowley (plné texty diel autora)
Commons	Aleister Crowley
Britský portál  Biografický portál

Aleister Crowley, narodený ako Edward Alexander Crowley (* 12. október 1875, Royal Leamington Spa, Anglicko, Spojené kráľovstvo – † 1. december 1947,Hastings, Anglicko, Spojené kráľovstvo ), bol britský okultista, spisovateľ, horolezec, básnik a jogín^[1]. Bol vplyvným členom niekoľkých okultných organizácií, vrátane spoločností Zlatý úsvit, Argenteum Astrum, Ordo Templi Orientis^[2] V minulosti bol známy skôr verejnými excesmi, vďaka ktorým bol „najskazenejším človekom na svete“.^[3] Dnes je známy hlavne ako okultista a autor okultným spisov, najmä Knihou Zákona – ústredným textom hnutia thelémy.

Crowley bol tiež šachista, maliar, astrológ, experimentátor s narkotikami a kritik spoločnosti. Tiež tvrdil, že bol slobodomurár.^[1]

Edward Alexander Crowley sa narodil na Clarendon Square č. 36 v Royal Leamington Spa, v anglickom grófstve Warwick, medzi 11:00 a polnocou 12. októbra 1875.^[4]

Jeho otec, Edward Crowley, bol inžinierom, ale ako Crowley spomína, nikdy ako inžinier nepracoval.^[5] Jeho príjmy pochádzali hlavne z lukratívneho rodinného pivovaru, ktorý mu umožil odchod na odpočinok ešte pred narodením Aleistera. Vďaka otcovej práci sa zoznámil s Aubrey Beardsleyom, známym anglickým ilustrátorom. Jeho matka Emily Bertha Bishop pochádzala z devonskej a somersetskej vetvy rodiny Bishopovcov.^[5] Obaja rodičia boli členmi vnútorného kruhu protestantského náboženského hnutia Plymouthské bratstvo.^[6]

Crowley vyrastal v uzatvorenej domácnosti Bratstva. Mohol sa hrať len s deťmi, ktorých rodičia zdieľali rovnakú vieru. Jeho otec bol fanatickým kazateľom. Cestoval po Británii a vydával pamflety. Denné štúdium Biblie a súkromné vyučovanie sa stali hlavnou súčasťou „Alikovho“ detstva.

29. februára 1880^[7] sa narodila sestra Grace Mary Elizabeth, ale žila len päť hodín. Crowleymu dovolili vidieť jej telo a podľa jeho vlastných slov (v tretej osobe):

Táto príhoda na neho zapôsobila zvláštne. Nevidel dôvod zbytočne sa rozrušovať. Nemohol už urobiť nič, dieťa bolo mŕtve, už to nebola jeho starosť. Toto rozpoloženie pretrvalo celý život. Nikdy sa nezúčastnil žiadneho pohrebu, okrem otcovho, na ktorý by nešiel, pokiaľ by sa necítil stredobodom pozornosti.^[5]

5. marca 1887 zomrel jeho otec na rakovinu jazyka. Tento moment bol zlomový v Crowleyho živote. Od neho začal popisovať svoje detstvo v knihe Confessions v prvej osobe.

Po otcovej smrti Crowley opustil cestu, po ktorej ho viedli rodičia. Matkina snaha udržať syna v kresťanskej viere len provokovala jeho vzdor. Ustavičné rebelantské správanie ju dovádzalo do takého hnevu, že ho potom nazývala „Šelmou“ (z Knihy zjavení). Tento pseudonym si neskôr prisvojil. Nesúhlasil, aby sa činnosti, ktoré považoval vo svojom živote za príjemné a cenné, označovali ako „hriešne“.

V roku 1895, potom ako dokončil Malvern College and Tonbridge School, začal navštevovať Trinity College v Cambridge. Jeho pôvodným úmyslom bolo študovať etiku (filozofiu), ale po odporúčaní vyučujúceho ho zmenil na anglickú literatúru, ktorá práve nebola vo vyučovacom pláne.^[8] Tri roky na Cambridge boli jeho najšťastnejšími, aj vďaka majetku, ktorý mu zanechal jeho otec.

V tomto čase sa navždy rozišiel s anglikánskou cirkvou, vnútorne i navonok:

Anglikánska cirkev […] vyzerala ako obmedzujúca tyrania, ohavná ako Plymouthské bratstvo. Málo logická a viac pokrytecká.

Keď som zistil, že kostol je povinný, okamžite som sa stiahol. Mladší dekan mi vyčítal moju neúčasť. Pre ňu som sa rozhodol samozrejme kvôli tomu, že si vyžadovala včasné vstávanie. Ospravedlnil som sa tým, že som mu povedal, že som vyrastal medzi Plymouthskými bratmi. Dekan ma poprosil, aby som ho niekedy navštívil a pohovoril si s ním o tom, ale ja som mal tú neuveriteľnú drzosť napísať mu, že „semeno zasiate otcom, zalievané slzami matky by ťažko dokázalo rásť odtrhnuté od koreňov, aj napriek jeho výrečnosti a vzdelaniu.“^[5]

V decembri 1896 sa Crowley rozhodol vkročiť na cestu okultizmu a mysticizmu, ako o tom nejasne píše. Nasledujúci rok už čítal knihy o alchýmii, mysticizme a mágii.[6] Jeho životopisec Sutin píše o kľúčovej novoročnej udalosti, ktorá bola vlastne Crowleyho prvým homo-erotickým zážitkom. Dala mu niečo, čo pokladal za „stretnutie s imanentným božstvom.“^[9] Počas roku 1897 si uvedomil, že pozemské záležitosti sú bezvýchodiskové. Bolo to vďaka udalosti, ktorá je opísaná nižšie v časti o šachu. V októbri ho postihla krátka choroba, ktorá začala úvahy o morálke a „márnivosti všetkých ľudských snáh,“ alebo nakoniec aj o diplomatickej kariére, ktorú si Crowley predtým zvolil.^[10]

O rok neskôr uverejnil prvú zbierku básni Aceldama a odišiel z Cambridge len preto, aby sa stretol s Julianom L. Bakerom (Frater D. A.). Ten ho predstavil Samuelovi Liddellovi (MacGregor Mathers) a uviedol do hermetickej lóže Zlatý úsvit (Golden Dawn). V tom istom roku vydal ďalšiu básnickú zbierku White Stains súkromnou tlačou v počte 100 výtlačkov, ktorá bola označená ako pornografia, a v roku 1924 bol jej náklad zničený. Reprintu sa dočkala až v roku 1986.^[11]

Od roku 1895 Crowley viedol intenzívny sexuálny život obyčajne s prostitútkami alebo ženami, ktoré stretol v miestnych krčmách a trafikách. Nakoniec prešiel aj na homosexuálne aktivity, v ktorých hral pasívnu úlohu.^[12] V priebehu jeho života vykonával magické sexuálne rituály so ženami aj s mužmi. Sutin opísal jeho dlhšie trvajúci^[13] vzťah^[14] s Herbertom Charlesom Pollittom, s ktorým sa stretol počas štúdií v Cambridge v roku 1897. Pollitt nezdieľal partnerovo mystické nadšenie a Crowley nakoniec vzťah ukončil so slovami:

Povedal som mu na rovinu, že som venoval život náboženstvu a že on nezapadá do tejto schémy. Teraz vidím, aký som bol imbecil, ako som odporne a slabošsky odmietol časť jeho osobnosti.^[15]

Niekoľkokrát sa vtedy verejne vyjadril k „odporu“, keď britské právo oficiálne stavalo homosexualitu mimo zákon. Odsúdenie a uväznenie Oscara Wildea malo svoje miesto v Crowleyovom živote na Cambridge. Do jeho autobiografického úvodu k hre Tragédia sveta včlenil časť, kde sa otvorene priznal k bisexualite a pochvaľoval sex medzi mužmi. Bohužiaľ niekto odstránil inkriminované dve strany zo všetkých výtlačkov. Ostali len vo zväzkoch, ktoré Crowley rozdal svojim blízkym priateľom.^[16]

Neskôr v liste z januára 1929 napísal:

Boli asi štyria muži v mojom živote, o ktorých by som mohol povedať, že som ich miloval. Môžeš povedať že som buzerant ak chceš, ale ja necítim to isté k ženám ako k mužom. Ženu je možné vymeniť počas pár dní.^[17]

Možno sa to zdá v rozpore s inými jeho tvrdeniami a činmi^[18], ale celkom to vysvetľuje jeho vzťah k Pollittovi a k rôznym ženám z nižších vrstiev spoločnosti počas štúdií.^[19]

Crowley takto vysvetlil rozhodnutie zmeniť si meno:

Neznášal som, keď ma volali Alick, čiastočne kvôli nepríjemnému zvuku a vzhľadu tohto mena, a čiastočne kvôli tomu, že ma takto volala moja matka. Meno Edward mi nesedelo a jeho zdrobneniny Ted alebo Ned boli ešte menej výstižné. Alexander bolo príliš dlhé a Sandy mi pripomínalo vrkoče a pehy. Niekde som čítal, že na to, aby sa meno mohlo stať slávnym, je najvhodnejšia forma, ktorá obsahuje daktyl a spondej, ako na konci hexametru – napríklad meno Jeremy Taylor. Meno Aleister Crowley spĺňalo tieto podmienky a Aleister je keltská forma Alexandra. Toto uspokojilo moje romantické predstavy. Správne surové hláskovanie A-L-E-I-S-T-E-R navrhol bratranec Gregor, ktorý to vedel lepšie. V každom prípade, A-L-A-I-S-D-A-I-R tvoril veľmi zlý daktyl. Kvôli tomuto všetkému som prijal súčasný pseudonym — nemôžem povedať, že som úplne presvedčený, že som si ním uľahčil cestu k sláve. Nepochybne by som to urobil s hocakým menom.^[5]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Hermetický rád Zlatého úsvitu

Crowley sa zapojil do činnosti Zlatého úsvitu ako dospelý mladík. Najskôr študoval mystiku spolu s Williamom Butlerom Yeatsom a Arthurom Edwardom Waitom, z ktorých si hneď urobil nepriateľov.

Allan Bennett (Frater Achad), jeho priateľ a bývalý člen Zlatého úsvitu, uviedol Aleistera do myšlienok budhizmu.^[20] Samuel Liddell (MacGregor Mathers), vtedajšia hlava rádu, bol na začiatku jeho mentorom v západnej mágii, neskôr sa aj on stal jeho nepriateľom. Niekoľko desaťročí po skončení Crowleyho členstva v ráde si Mathers nárokoval na autorstvo niektorých rituálov a žaloval ho za ich porušenie, keď ich Crowley verejne publikoval. Počas procesu obaja aktéri vyhlasovali, že povolali do boja armády démonov a anjelov. Rovnako obaja použili množstvo amuletov a talizmanov, vrátane Šalamúnovej pečate.

V beletristickej knihe Moonchild Crowley zobrazil Mathersa ako elementárneho podliaka s menom SRMD, čo bola vlastne skratka Mathersovho magického mena. Arthur Edward Waite sa tiež v nej objavil ako zloduch Arthwaite a Allan Bennett ako tichý asketický Mahathera Phang.

Crowley stratil vieru v schopnosti Mathersa ešte skôr, ako sa v roku 1900 objavila schizma v Zlatom úsvite. V 1904 s ním oficiálne rozviazal všetky kontakty.^[21] Potom, ešte v rovnakom roku, Crowley odcestoval do Mexika, aby sám pokračoval v magickom štúdiu. Okrem toho sa venoval horolezectvu a experimentom s kaktusmi. Zážitky opísal v štúdii The Cactus.^[11] Jeho práce naznačujú, že práve v tomto čase objavil slovo Abrahadabra.

Po určitom období cvičenia Rádžajógy, v októbri 1901, vyhlásil, že dosiahol stavu dhjána – meditačný stav, ktorý patrí k stavu samádhi. Je kľúčovým stavom v praktickom hinduistickom a budhistickom systéme. Tento stav opísal v knihe Liber ABA.^[22] Roku 1902 napísal esej Berashith (prvé slovo Genesis), v ktorej podáva meditáciu (alebo usmerňovanie myšlienok na jeden predmet) ako prostriedok k dosiahnutiu určitého cieľa. Esej popisuje ceremoniálnu mágiu ako nástroj výcviku vôle a meditácie pomocou rituálu. V eseji Science and Matter z roku 1903, Crowley nalieha k empirickému prístupu k budhizmu.

V roku 1903 sa oženil s Rosou Edith Kelly.

V roku 1904 počas pobytu v Káhire, Crowley zažil mystický zážitok, na ktorom, ako napísal, založil svoju filozofiu, známu pod menom theléma. Jeho žena Rose upadla do tranzu počas nezáväznej magickej evokácie a trvala na tom, aby invokoval egyptského boha Hora.^[11] 20. marca ho zavolal podľa jej pokynov, a ako napísal, „s veľkým úspechom.“ Boh mu pri invokácii oznámil, že nastáva nový magický eón (vek) a Crowley bude slúžiť ako jeho prorok. Rose v tranze pokračovala a detailne mu popísala pojmy, ktoré len čakali na objasnenie. Od 8. apríla do polovice tretieho dňa údajne počul hlas, ktorý mu diktoval text – Liber AL vel Legis (Knihu Zákona). Ten si zapísal. Hlas sa predstavil ako Aiwass (alebo Aiwaz), „Hoor-paar-kraatov minister“, t. j. Hora (starogr. Ἁρποκρατης – Harpokrates, staroeg. Har-pa-chered), boha ohňa a sily, dieťaťa Isidy a Osirida, a samoustanoveného pána Nového eónu.

Časť knihy je v čísliciach, o ktorých Crowley tvrdil, že sú nerozlúštiteľné. Telemická dogma toto tvrdenie podopiera varovaním, ktoré sa nachádza v Knihe Zákona – rozprávač upozorňuje, že pokus o rozlúštenie tejto časti skončí nezmyslami. V neskoršie napísanej knihe The Law is For All Crowley upozorňuje každého, nech nediskutuje o spise medzi známymi, pretože sa obáva dogmatických problémov. Na začiatku roku 1904 Crowley vyhlásil „novú rovnodennosť bohov.“ V tom čase vôbec nevedel, čo si má počať s textom z 20. marca a dokonca ho aj niekam založil.^[11] Trvalo mu roky, kým text prijal a rozlúštil ho.^[23] Crowley podrobil svoje spisy nespočetným pokusom overovania, kým ich prijal ako oficiálnu doktrínu Horovho Nového eónu. Zvyšok jeho profesionálneho a osobného života bol zasvätený objavovaním nových hraníc vedeckého iluminizmu.

V júli 1904 sa Rose a Aleisterovi narodila dcéra, ktorú Crowley pomenoval Nicole Nut Ma Ahathoor Hecate Sappho Jezebel Lilith Crowley. Dieťa zomrelo o dva a pol roka neskôr, v Rangúne na týfus.^[11] V lete 1906 sa im narodila ďalšia dcéra, Lola Zaza a Crowley odslúžil špeciálny ďakovný rituál.^[24]

Ďalší ďakovný rituál odslúžil 9. októbra 1906 ešte pred oficiálnym zverejnením úspešného dokončenia tzv. „Abramelinovej operácie“.^[25] Bola to realizácia magickej práce opísanej v knihe The Book of the Sacred Magic of Abramelin the Mage (Kniha svätej mágie Abramelina Mága), preloženej Mathersom z latinčiny. Udalosti, ktoré sa odohrali v tom roku, prisúdili Abramelinovej knihe ústrednú rolu v jeho magickom systéme. Hlavné zámery „veľkého diela“ popísal slovami z jeho knihy: „poznanie a rozhovor so Svätým anjelom strážnym“. Svoje dôvody voľby mien vysvetlil v eseji v prvom čísle časopisu The Equnox^[26]:

1. Pretože Abramelinov systém je veľmi jednoduchý a účinný.
2. Pretože všetky teórie o vesmíre sú absurdné, najlepšie je rozprávať jazykom, ktorý je jasne absurdný, tak ako umŕtvovať metafyzického človeka.
3. Pretože im rozumie dieťa.

O Crowleym je známe, že bol častým a obľúbeným terčom vtedajšieho bulváru. Ten ho označil, na jeho veľké pobavenie, nálepkou „najskazenejší človek sveta“. V jednom momente bol vyhostený z Talianska po tom, čo založil v Cefalù na Sicílii Opátstvo thelémy – komunitu, ktorá mala zrkadliť jeho osobnú filozofiu.

Roku 1909 sa Aleister rozviedol s Rose.

Bližšie informácie v článkoch: Argenteum Astrum a Ordo Templi Orientis

Crowleyho záujmy v roku 1907 poznamenali dve podstatné udalosti: Založenie magického rádu Argenteum Astrum (A∴A∴) a zostavenie Svätých telemických kníh.^[27]

Roku 1910 vykonal spolu s niektorými členmi A∴A∴ dramatické rituály Eulesia.

Roku 1912 vydal prvé dve časti knihy o mágii Book 4. V tom istom roku ho kontaktoval Theodor Reuss, šéf nemeckej hermetickej spoločnosti Ordo Templi Orientis. Crowley totiž zverejnil niektoré rádové tajomstvá OTO a pritom nikdy nedosiahol stupňa zasvätenia, pri ktorom by ich mohol dostať. Reuss chcel poznať zdroj úniku informácií a preto prišiel za ním. Crowley mu počas dlhého rozhovoru dokázal, že na ne prišiel sám, svojím štúdiom. Reuss ho hneď menoval šéfom anglickej pobočky OTO s názvom Mysteria Mystica Maxima.^[28]

R. B. Spencer napísal v časopise International Journal of Intelligence and Counterintelligence, že Crowley pracoval pre britskú spravodajskú službu počas svojho pobytu v Spojených štátoch v rokoch 1914 až 1918, vydávajúc sa za agenta nemeckej propagandy a priaznivca írskej nezávislosti. Jeho poslaním bolo zhromažďovať informácie o nemeckej špionážnej sieti, írskych aktivistoch a vytvárať zmätočnú propagandu s cieľom diskreditovať nemecké a írske snahy a myšlienky.^[29]

Počas pobytu v Spojených štátoch sa snažil dosiahnuť hodnosť Magister Templi v systéme A∴A∴ ktorý vytvoril. Tento proces je založený na vysvetlení každého duševného javu božským činom a tak dospieť k stotožneniu sa s univerzom.^[30] Stretával sa s rôznymi ženami, ktoré sa zúčastňovali ako kňažky rituálu v podobách egyptských bohov jeho prebiehajúcej iniciácie.^[31] Meditácia s jednou takou ženou (Jeanne Robert Foster) mu pomohla dosiahnuť ďalšiu hodnosť Magus, vzťahujúcou sa tiež k iniciačnému systému A∴A∴.

Nasledovali dve obdobia magického experimentovania. Prvé začalo v júni 1916 v New Hampshire, v chalupe Evangeliny Adams, pre ktorú napísal dve knihy o astrológii.^[32] Jeho záznamy z denníka v tomto období ukazujú nespokojnosť s rozdielom medzi pohľadom na seba a na iniciačný stupeň Magus: „Nemal by som robiť niečo materiálne, čo pre mňa nemám význam. Ale ak by som sa rozhodol, zmizne to.“ Napriek jeho odporu obetovať živé zviera, rozhodol sa ukrižovať žabu (neskôr tvrdil, že to bolo prirodzené) ako súčasť obradu, ktorá predstavovala Ježiša z Evenjelií, „s myšlienkou …, že najvyššie zneuctenie všetkých princípov môjho života zlomí moju karmu a rozpustí puto, ktoré ma zdá sa viaže.“^[33] O viac ako mesiac užil éter. Mal víziu vesmíru v podobe modernej vedeckej kozmológie. Neskôr sa k nej často vracal vo svojich textoch.^[34]

Druhé obdobie začal na ostrove na Hudson River, potom čo kúpil miesto jedla väčšie množstvo červeného farbiva. Na skaly na oboch brehoch ostrova namaľoval nápis „Do what thou wilt“ (Rob čo chceš) – hlavné motto magického systému thelémy. Na ostrove mal vízie svojich minulých životov, ale počkal s vysvetľovaním dovtedy, až kým ich nespojí so svojim podvedomím. Na konci pobytu na ostrove mal šokujúci zážitok, ktorý ho dostal do kontaktu s „čínskou múdrosťou“, pri ktorej sa aj theléma javila nepodstatná.^[35] Napriek tomu pokračoval v práci. Ešte pred odchodom sa vytvoril sexuálny a magický vzťah s Leah Hirsig, s ktorou sa poznal už skôr, a s jej pomocou namaľoval niekoľko plátien.^[36]

Crowley a Leah Hersig založili v roku 1920 Opátstvo thelémy v Cefalù na Sicílii.^[37] Názov si vypožičali z Rebelaisovho satirického diela Gargantua,^[38] kde je „Opátstvo thelémy“ opísané ako druh anti-kláštora, v ktorom sa životy obyvateľov riadia nie na základe zákonov, stanov alebo pravidiel, ale v súlade s ich slobodnou vôľou a potešením.^[39] Táto idealistická utópia bola vzorom pre Crowleyovu komúnu. Okrem toho bola aj magickou školou s menom Collegium ad Spiritus Sanctum (Kolégium Ducha svätého). Hlavný program bol v súlade s filozofiou rádu Argenteum Astrum (A∴A∴). Jeho činnosť pozostávala z každodennej adorácie Slnka, štúdia Crowleyových spisov, pravidelných jógových a rituálnych cvičení (ktoré boli zaznamenávané), ako aj z pravidelných domácich prác. Študenti teda mali za cieľ venovať sa „Veľkému dielu“ odkrytia a prejavenia sa ich „Pravej vôle“. Na konci apríla 1923, po štvavej mediálnej kampani, konflikte s miestnymi dedinčanmi a vo vnútri skupiny, Mussoliniho fašistická vláda vyhostila Crowleyho s komunitou z Talianska.

Vo februári 1924 Crowley navštívil Gurdžijevov Inštitút pre harmonický vývoj človeka. Vtedy sa však nestretol s jej zakladateľom. Vo svojom denníku ho nazval „tip-top človekom“.^[40] Nesúhlasil s niektorými časťami v učení Inštitútu. Pri ďalšej návšteve sa stretol s Gurdžijevom.^[41]

16. augusta 1929 sa oženil v Lipsku s Máriou de Miramar z Nikaragui. Rozišli sa v roku 1930, ale nikdy sa nerozviedli.^[42]

V roku 1934 prehral súdny spor so spisovateľkou Ninou Hamnett a vyhlásil bankrot. Tá ho nazvala čiernym mágom vo svojej knihe Laughing Torso z roku 1932. Patricia „Deirdre“ MacAlpine prišla v deň rozsudku za ním a navrhla mu, že mu porodí dieťa, s čím súhlasil. Keď sa mu neskôr narodil syn, dal mu meno Aleister Ataturk. Jeho matka nehrala žiadnu mystickú alebo náboženskú úlohu v Crowleyovom živote, preto otca vídavala po pôrode len veľmi sporadicky. „Dohoda, ktorá sa hodila obom.“^[43]

Počas druhej svetovej vojny plánoval Ian Fleming dezinformačnú kampaň, pri ktorej mal Crowley vypomôcť MI5 falošnými horoskopmi. Boli pre nacistického predstaviteľa Rudolfa Hessa. Horoskopy mali neskôr súvisieť s falošnými informáciami o údajnom pro-nemeckom krúžku v Británii. Vláda nakoniec túto kampaň zrušila, keď Hess odletel do Škótska, havaroval a bol zajatý. Fleming mal v úmysle poveriť Crowleyho, aby prešetril mieru vplyvu astrológie na ďalších nacistických predstaviteľoch. Flemingovi nadriadení tento plán neschválili. Fleming rozmýšľal aj nad tým, že by Británia mohla použiť magický jazyk Enochiánčinu ako šifrovaný jazyk.^[44]

Aleister Crowley zomrel na infekciu dýchacích ciest v penzióne v Hastingse 1. decembra 1947, vo veku 72 rokov.^[45] Bol závislý od heroínu, ktorý sa v tom čase predpisoval ako náhrada za morfium, ktoré bral dlho predtým na svoju astmu a chronickú bronchitídu.^[46] Jeho posledný doktor zomrel dvadsaťštyri hodín po tom, ako zomrel Crowley. Tlač špekulovala, že Crowley preklial doktora Thomsona preto, lebo mu odmietol ďalej predpisovať opiáty.^[47]

Jeho životopisec Lawrence Sutin sa stretol s niekoľkými verziami Crowleyovej smrti a posledných slov. Frieda Harris ho údajne počula povedať „som zmätený“, aj keď nebola pri jeho smrti. Podľa Johna Symondsa bol svedkom jeho smrti okrem zdravotnej sestry aj pán Rowe, ktorý tvrdil, že naposledy ho počul povedať „niekedy sa nenávidím.“ Životopisec Gerald Suster veril verzii, ktorú mu rozprával „pán W. H.“ Ten vtedy pracoval v penzióne, v ktorom Crowley chodiac po obývačke zomrel.^[45] Pán W. H. údajne počul hluk, keď leštil nábytok o poschodie nižšie. Hneď vstúpil do Crowleyovho apartmánu a našiel ho na podlahe mŕtveho. Patricia „Deirdre“ MacAlpine bola v ten deň na návšteve s Crowleyovým synom a tromi ďalšími deťmi. Predchádzajúce tvrdenia odmietla a spomínala studený závan vetra a úder hromu v tento, inak tichý moment jeho smrti. Crowley síce ostával pripútaný na lôžko niekoľko posledných dní života, ale bol čulý a schopný rozhovoru s ňou. Na svojej kremácii blízko Brightonu si nechal čítať Hymnu Panovi, jedno z jeho diel. Noviny o tejto udalosti referovali ako o čiernej omši. Snem mesta neskôr urobil všetky opatrenia, aby sa už nikdy v budúcnosti nestala podobná udalosť.^[45]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Theléma

Theléma (starogr. θέλημα /ˈtʰelēma/ – „vôľa“) je mystický systém, ktorý Crowley prvýkrát zverejnil v roku 1904. Odvtedy na ňom pracoval do svojej smrti. Rozmanitosť jeho spisov naznačuje, že tento systém nejde ľahko niekam zaradiť. Má prvky náboženského tradicionalizmu, humanistického pozitivizmu a meritokracie. Ústredné motto znie:

Prvá veta motta thelémy vyjadruje zvrchovanosť vôle a je prevzatá z prác Françoisa Rabelaisa. Crowleyho koncept vôle nie je len jednoduché presadzovanie vlastných túžob a želaní. Tiež ráta so zmyslom pre osobný osud alebo vyššie určenie a nazýva ho „Pravou vôľou“.

Druhá veta vyjadruje zjednotenie protikladov, ktoré je podľa Crowleyho nevyhnutné k dosiahnutiu osvietenia. Pojem lásky veľmi často používal v sexuálnom význame, rovnako ako terminológia Zlatého úsvitu, z ktorej vychádzal. Chápal ju ako dichotómiu a napätie medzi mužským a ženským princípom, ktoré sú základom bytia, a ako sexuálnu mágiu a metaforu k určitej časti telemických rituálov.

Crowley tvrdil, že pri štúdiu „duchovných zážitkov“ používal vedecké metódy. Dôkazom mal byť podtitul jeho časopisu The Equinoxe, ktorý znel: „Metóda vedy, cieľ náboženstva“. Pokladal za nevyhnutné overovať a experimentovať s mystickými zážitkami, nie ich slepo a prvoplánovo prijímať. Tým sa odkrývali ich prípadné ďalšie významy.

V tejto veci bol jeden bod, ktorý som túžil dokázať: Že duchovný vzostup nezávisí od náboženských alebo morálnych pravidiel, ale je ako každá iná veda. Mágia prináša svoje tajomstvá veriacemu rovnako ako voľnomyšlienkarovi. Na to, aby ste objavili novú orchideu, nemusíte byť farným kurátorom. Samozrejme, mág musí mať určité vlastnosti, ale sú podobné ako tie, ktoré má úspešný chemik.^[48]

Crowleyho magický iniciačný systém má v podstate sexuálno-magický charakter. Crowley často podával názory na sex, ktoré v tom čase boli radikálne, a uverejnil množstvo básní a traktátov spájajúcich pohanstvo s hetero- alebo homosexuálnymi obrazmi. Sem patrí aj jedna z jeho najznámejších zbierok White Stains (1898), vydaná v Amsterdame v rovnakom roku, ktorá sa veľmi otvorene zaoberá sexuálnou tematikou. Kvôli tejto téme bola väčšina spomínaného vydania zhabaná a zničená britským colným úradom.^[49]

Sexuálna mágia je použitie sexuálneho aktu, sexuálnej energie, rozkoše, alebo stavu, ktorý prebúdza, k usmerneniu vôle alebo magického želania smerom k jeho uskutočneniu v nesexuálnom svete. Podľa Alana Greenfielda, Crowley sa inšpiroval Pascalom Beverly Randolphom,^[50] americkým abolicionistom, spiritualistom a médiom, autorom z polovice 19. storočia, ktorý písal (Eulis!, 1874) o „svadobnom momente“ (orgazme) ako o momente k „modlitbe“ k udalosti, ktorá sa má stať.

Crowley často zavádzal novú terminológiu duchovných a magických úkonov a teórii. Napríklad theurgiu nazýval „vysokou mágiou“ (high magick) a thaumaturgiu „nízkou mágiou“ (low magick). V The Book of Law a v knihe The Vision and the Voice zmenil starú aramejskú magickú formulu Abrakadabra na Abrahadabra a nazval ju novou formulou Eónu. Známy aj tiež jeho spôsob písania anglického slova „magic“ starším tvarom „magick“, čím chcel odlíšiť „skutočnú magickú vedu od všetkých jej podvodníkov.“^[51]

Všetkým svojim študentom prikazoval naučiť sa ovládať svoje mentálne a behaviorálne zvyky tak, aby dokázali podľa potreby rýchlo meniť osobnosť a názorovú orientáciu. Pre posilnenie ovládania reči odporúčal zvoliť si bežné slovo, písmeno, hlásku alebo prídavné meno v prvej osobe a nepoužívať ho napríklad počas celého týždňa. Iné cvičenie spočívalo vo vyslovovaní slova, pri ktorom si museli spôsobovať bolesť, a tak si vytvárať asociatívne mentálne upozornenie alebo pripomienku. Neskôr študent mohol osedlať „koňa“ činnosti a „býka“ mysle.^[52]

Crowley tvrdil, že sa v šiestich rokoch naučil hrať šach podľa kníh. Prvýkrát súťažil v roku 1892 za šachový tím Eastbourne College, ktorú vtedy navštevoval. Najskôr porazil miestneho šampióna, a tým ukázal svoje schopnosti. Neskôr editoval šachový stĺpček v miestnych novinách Eastbourne Gazette,^[53] v ktorom kritizoval miestny šachový tím.

O pár rokov vstúpil do univerzitného šachového klubu v Cambridge. Tu v prvom roku, podľa jeho slov, porazil prezidenta klubu a každý deň dve hodiny trénoval, až sa stal majstrom univerzity. „Mojim skutočným cieľom bolo stať sa majstrom sveta v šachu.“^[54] Spôsob, ako o tom písal naznačuje, že on aj ľudia okolo neho verili, že tento titul môže dosiahnuť:

Vrhol som sa do simultánnej hry s Blackburneom, s ktorým som hral pár rokov predtým. Vtedy ma porazil Sicílskou obranou. Jediná šanca bola obetovať vežu. Pamätám si, ako starý veľký majster prišiel k môjmu stolu a chytrácky zapichol do mňa svoje alkoholické oči. ‚Halo‘, povedal mi. ‚Morfi prišiel znovu do mesta!‘ Nie som tak veľký chvastúň, aby som si myslel, že kvôli môjmu dôvtipu nedokázal hru vyhrať. Verím, že jeho neskonalá veľkorysosť mi venovala výhru, aby motivoval sľubného mladíka.

Často som vyhrával nad Birdom v Simpson’s aréne. Keď som sa dostal do Cambridge, urputne som študoval hru. V druhom roku som už bol prezidentom univerzitného klubu a porazil som takých prvotriednych amatérov, akými boli Gunston a Cole. Mimo majstrovskej triedy bol nado mnou jediný Atkins. O pár rokov neskôr som urobil fašírku z majstra Škótska. Dokonca aj potom, čo som vzdal jednu hru. Venoval som viac ako dve hodiny štúdiu a ešte viac praxi. Bol som si istý, že budúci rok budem majstrom.^[54]

Nakoniec sa však vzdal tejto ašpirácie na šachovej konferencii v Berlíne roku 1897, vo svojich 22 rokoch. Takto popisuje svoj zážitok:

Ale hneď, ako som vstúpil do miestnosti kde hrali majstri, ma zadržalo niečo, čo sa právom dá nazvať mystickým zážitkom. Akoby som sa na ten turnaj pozeral zvonku samého seba. Videl som majstrov – jeden bol otrhaný, usoplený, so zaslzenými očami. Iný by bol v nepadnúcom zovňajšku uznávaným strašiakom. Ďalší bol zase dokonalým šašom. Ostatní boli podobní. Toto boli ľudia, medzi ktorých som sa chcel dostať. „Tam, pre boha, ide Aleister Crowley“, znechutene som si povedal. Potom som si dal sľub, že už nikdy nebudem hrať vážne žiadnu šachovú hru. Uvedomil som si s nadprirodzenou jasnosťou, že som neprišiel na túto planétu, aby som hral šach.^[54]

Crowley bol posadnutý horolezectvom, ktoré používal proti svojej astme. Učil sa sám liezť na Cumberland Fells a Beachy Head. Potom začal tráviť striedavo prázdniny v Alpách a v bernskom Oberlande.^[55]

V marci 1902 sa Oscar Eckenstein a Crowley rozhodli podniknúť prvý výstup na štít Čogori (na západe známy ako K2), ktorý sa dnes nachádza v Pakistane. V rámci príprav sa Eckenstein rozhodol Crowleyho učiť techniky lezenia.^[56] Expedícia Eckenstein-Crowley mala týchto členov: Eckenstein, Crowley, Guy Knowles, H. Pfannl, V. Wesseley a Dr. Jules Jacot-Guillarmod. 8. júna začali výstup a po ôsmich dňoch im cestu zhatilo počasie. Za dva mesiace sa ocitli nazad na planine. Toto bola Corwleyho prvá zaznamenaná porážka.^[56]

V máji 1905 Crowleyho oslovil Dr. Jules Jacot-Guillarmod (1868–1925) a ponúkol mu účasť v jeho expedícii na Káčaňdžungu v Nepále, ktorá je tretím najvyšším štítom na svete. Guillarmod mal na starosti organizovanie personálu, Crowley zase vybavoval veci v Dardželingu. Tam sa 31. júla Guillarmod pripojil ku Crowleymu spolu s dvomi krajanmi: Charlesom Adolphom Reymondom a Alexisom Pache. Medzitým Crowley naverboval domorodca Alcesti C. Rigo de Righi, ktorý sa staral o dopravu. Skupina opustila Darjeling 8. augusta 1905 a cez Singalila Ridge smerovala ku Káčaňdžunge. Pri Čabandžongu dostihli koniec 135-člennej skupiny miestnych nosičov, ktorí vyšli so zásobami potravín v predstihu 25. a 26. júla. Celú skupinu potom viedol Crowley. Začiatkom septembra, hodinu cesty k piatemu táboru, ich stihla nehoda, ktorá si vyžiadala štyri ľudské životy.

Crowleyho životopisec Lon Milo Duquette vo svojej práci The Magick of Aleister Crowley z roku 1993 píše:

Crowley odieval mnoho zo svojich učení do závoja šteklivej senzácie. Týmto spôsobom sa utvrdzoval v presvedčení, že a) jeho práce ocení len hŕstka schopných ľudí, b) jeho práce budú aj naďalej vyvolávať záujem, budú zverejňované jeho obdivovateľmi a nepriateľmi a budú prospešné pre obe strany dlho po jeho smrti. Nikdy – opakujem nikdy – nevykonával ani neobhajoval ľudské obety. Bol stále vinným, hoci len zo zločinu zlého úsudku. Ako my všetci, aj Crowley mal mnoho chýb a nedostatkov. Jedným z najväčších, podľa mňa, bola jeho neschopnosť pochopiť, že nie každý na svete môže byť rovnako vzdelaný a bystrý ako on. Je jasné, dokonca aj z jeho najskorších diel, že často mal potešenie z očierňovania niekoho, kto bol príliš lenivý, príliš bigotný, alebo príliš ťažkopádny na to, aby ho pochopil.^[57]

Kvôli tomu mnoho z Crowleyho diel je trúfalých a vyložene šokujúcich. Okrem toho boli často zastreté rôznymi pokusmi o vyjadrenie obsahu pojmov sexuálnej mágie vo vtedajšom puritánskom prostredí Anglicka neskorého 19. a začiatku 20. storočia. Napríklad používal spôsob vyjadrovania, v ktorom často zamieňal slová: slovo „semeno“ nahradzoval slovom „krv“, slovo „extáza“ slovom „smrť“ alebo slovo „ejakulácia“ slovom „zabitie“. Z toho potom vzniklo tvrdenie, že Crowley mal chorý zmysel pre humor.^[58] Ako príklad môže poslúžiť často citovaná pasáž z jeho knihy Book Four: „Bolo by nemúdre, keby sa odsudzovalo pojedanie srdca a pečene protivníka ako iracionálny čin, pokiaľ sú ešte teplé. Každý si musí pre svoju najvyššiu duchovnú prácu zvoliť obeť, obsahujúcu veľkú a čistú silu. Najlepšia je nevinný chlapec s veľkou inteligenciou.“^[59] Robert Anton Wilson vo svojej práci The Final Secret of the Illuminati (v Cosmic Trigger Volume One) interpretuje dieťa ako odkaz na gény v semene. Crowley k chlapcovi v poznámke pod textom dodáva: „inteligencia a nevinnosť tohto chlapca je perfektným pochopením Mága, jeho jediného cieľa, bez prahnutia po výsledku.“

V „novom komentári“ ku Knihe Zákona „Šelma 666 odporúča, aby si všetky deti zvykli už od detstva byť svedkami všetkých druhov sexuálnej činnosti, ako aj procesu pôrodu, aby ich faloš nezahmlievala a záhada neotupovala ich mysle… Zdvorilosť bráni akémukoľvek prístupu k subjektu sexu a zabezpečuje, aby bol jeho výsledok len tak šťastný ako dovoľuje Sigmund Freud a jemu podobní. Tým sa snažia dokázať, že každá naša myšlienka, reč, gesto, vedomie a podvedomie je len vedľajšia potreba!“ Podľa freudovca Stevena Marcusa, ľudia vo viktoriánskom Anglicku mali bežný sexuálny fetiš v bitom mladom chlapcovi.^[60] (V nápravných zariadeniach pre mladistvých personál „mohol vyšľahať chovanca po holom zadku do začiatku dvadsiatych rokov 20. storočia. Až potom sa pod nátlakom vlády stala štandardná aplikácia trstiny či korbáča cez nohavice.“^[61]) Veľakrát boli citované oba Crowleyho úryvky bez náležitého kontextu a súvislostí dokazujúc napríklad nemorálnosť autora alebo rozsiahle sprisahanie tyranov detí.^[62]

Crowley sa celý život snažil byť nezaraditeľným, keďže zaraditelnosť je dôsledkom ustaleného prejavu ega: „Crowley zabránil akejkoľvek definícii svojej osobnosti tým, že postupne pobúril a urazil svojich následovníkov, priateľov a nepriateľov.“^[63]

Crowley bol pravidelným užívateľom narkotík a viedol si veľmi podrobné záznamy o svojich experimentoch s laudanuom, ópiom, kokaínom, hašišom, alkoholom, éterom, meskalínom a heroínom.^[64] Jeho priateľ a učiteľ Allan Bennett spomenul, že „inštruoval Crowleyho v magickom používaní drog.“^[65] Pri udalosti v Káhire Aiwass odporúčal použiť konkrétne „zvláštne drogy“. S psychadelickými látkami Crowley experimentoval počas pobytu v Paríži v roku 1920, konkrétne s Anhalonium lewinii, čo je zastaraný názov pre Pejotl – kaktus, ktorý obsahuje psychoaktívnu látku meskalín.^[66] V októbri 1930 večeral so spisovateľom Aldousom Huxleyim v Berlíne. Je veľmi pravdepodobné, že pri tejto príležitosti mu Crowley predstavil pejotl.^[67]

Crowleyho závislosť na heroíne sa datuje od momentu, keď mu ho doktor predpísal na astmu a bronchitis.^[68] Tieto zážitky spracoval v románe z roku 1922 – Diary of a Drug Fiend. Na rozdiel od svojho života, v knihe popisuje šťastný koniec závislosti a rehabilitáciu pomocou magických techník a cvičení Pravej vôle. Crowley zomrel závislý od heroínu. ^[69]

Crowley bol dieťaťom svojej doby. V niektorých momentoch viac v iných menej. Jeho životopisec Lawrence Sutin tvrdí, že „otravná bigotnosť je trvalým vedľajším prvkom v Crowleyho tvorbe.“^[70] V úvode knihy nazýva Crowleyho „skazenou ratolesťou majetnej viktoriánskej rodiny, trpiacej množstvom tých najhorších … rasových a sociálnych predsudkov, akými bola postihnutá vyššia vrstva jej súčasníkov.“^[71] Sutin tiež píše, že „Crowley stelesňuje protiklad, ktorý vtedy trápil veľa západných intelektuálov: hlboko zakorenené rasistické názory, konvenčné v ich kultúrnom prostredí, spriahnuté s fascináciou exotickými ľuďmi.“^[72]

Crowley obraňoval násilie proti Číňanom, pochádzajúcich hlavne z nižších vrstiev spoločnosti.^[73] Používal pojem „neger“ pre Talianov (v Diary of a Drug Fiend Book I, kapitola 9) a Indov.^[74] Indického teozofa Džidda Kršnamurtiho volal „negroid“.

Počas sadomasochistickej magickej práce s Viktorom Neuburgom používal rasistické nadávky. Sutin píše: „Crowley chrlil množstvo hrubých slovných urážok na Neuburgovu rodinu a jeho židovských predkov …“^[75] Koncom toho roku sa stali milencami, ak to nebolo ešte skôr, ale „či mal Crowley s Neuburgom sexuálny vzťah počas tohto magického procesu, nie je jasné.“

Publikoval rôzne antisemitské vyjadrenia, ktoré znepokojovali neskorších redaktorov jeho prác natoľko, že nakoniec jeden z nich, Israel Regardie, ich úplne vypustil z jeho diela. V publikácii 777 and Other Qabalistic Writings of Aleister Crowley (Samuel Weiser, 1975), Regardie, sám Žid, vysvetľuje úplné vynechanie Crowleyho antisemitského komentára ku kabale na šiestej nečíslovanej strane v úvode knihy: „… vynechal som Crowleyho predslov ku knihe. Je to nechutný, zlomyseľný kus textu, ktorý nemá právo sa zapodievať systémom o ktorom hovorí.“^[76]

To, čo Regardie vynechal, bol Preface to Sepher Sephiroth, prvýkrát publikovaný v časopise Equinoxe 1:8, napísaný v roku 1911,^[77] v rovnakom čase ako bol Menahem Mendel Beilis obvinený z rituálneho kanibalizmu v Kyjeve. Obsahuje jeho jasné stanovisko k obvineniu Židov.^[78] V ňom implicitne obhajuje protižidovské pogromy v Kišiňove a inde. Odôvodňuje ich tvrdením, že vražda tisícov Židov bola racionálnou odpoveďou na zrejmé nebezpečenstvo židovského rituálneho kanibalizmu. Rečnícky sa pýta „zo všeobecnej pozície etnológa“, ako mohla taký cenný systém akým je kabala, priniesť „tak barbarská rasa, nemajúca žiadne duchovné smerovanie.“^[78]

V jeho neskoršom diele opakovane narážal na židovské rituálne vraždy detí vo Východnej Európe. Konkrétne v knihe Book Four, v stati o mysticizme, kde použil úvodzovky pre slová „rituálna vražda“ a „kresťanské“ deti.^[79]

V príspevku k predchádzajúcemu postrehu,^[67] na internetovom fóre The Cauldron: A Pagan Forum je spomenuté toto:

Na prvý pohľad Crowley všade obhajoval krutosť, obetovanie detí, inkvizíciu a antisemitizmus. V skutočnosti tvrdil, že historická legenda o obetovaní detí, ktorá viedla k prenasledovaniu toľkých „bosoriek“ a Židov, halí sexuálny epiteton sebaobetovania. V tajnom dokumente IX° sa spomína, že očierňovanie Židov údajnou krvavou obetou – tvrdením že ich tajné rituály sa celebrujú krvou obetovaných detí – pochádza z presvedčenia, že určité chasidské sekty držia toto tajomstvo. Rímske inštitúcie obviňovali z podobných praktík raných kresťanov a Gnostická katolícka cirkev to považuje za jasné pokračovanie gnostických sexuálnych tajomstiev.^[80]

Crowley študoval a propagoval mystické a magické náuky etnických skupín, na ktoré zároveň útočil. Príkladom môže byť indická jóga, židovká kabala a goétia, alebo čínsky I-ťing. Tak isto v Confessions, kapitole 86^[81], alebo v súkromnom denníku, ktorý cituje Lawrence Sutin v Do What Thou Wilt, kapitole 7, Crowley spomenul ako svoj „minulý život“ čínskeho taoistického spisovateľa Ko Hsuana. O inom svojom živote spomenul, že v ňom bol členom „Zhromaždenia majstrov“, v ktorom bolo veľa členov z Ázie. Takto sa vyjadril o kladoch „Euroázijcov“ a Židov:

Neverím, že ich všeobecne prijímaná nízkosť je výsledkom miešania krvi alebo zvláštnosťou ich rodičov. Sú k tomu nútení ich vzťahom k obom svojim susedom, bielym a farebným. Podobný prípad môžeme vidieť na Židovi, ktorý má zlé vlastnosti a pre ne zvykne byť odsudzovaný. Tieto kvality však nie sú vlastné jeho rase. Nikto nemôže ukázať lepší príklad ľudskej prirodzenosti. Židovskí básnici a proroci sú vznešení, židovský vojak je odvážny, židovský boháč zase štedrý. Rase je vlastná predstavivosť, kúzlo, vernosť, poctivosť a ľudskosť výnimočného stupňa.

Žid je však prenasledovaný tak sústavne, že jeho prežitie je závislé od rozvoja jeho zlých kvalít: lakomosť, podlízavosť, falošnosť, chytráctvo a podobne. Aj Eurazijci z vyšších vrstiev, ako napríklad Ananda Kumarasvami, sa vážne hanbia, že sú pokladaní za odpad. Absurdnosť a nespravodlivosť ich susedov zvyšuje tento pocit a plodí odpor, ktorú snobská neľudskosť ich blížnych očakáva.^[82]

Všetky tieto pripomienky sú nutne v rozpore alebo v súlade s Crowleyovými výslovnými pokynmi v Magick Without Tears. V kapitole 73, ktorá je nazvaná „Obludy, Negri, Židia, atď.“ uvádza svoj esenciálny pohľad. Citované z Knihy Zákona: „Si proti ľuďom, ó môj vyvolený!“ (Liber Al II:25), „Každý muž a každá žena je hviezda“ (Liber Al I:3). Tu Crowley komentárom týchto veršov zdôrazňuje, že každé ponímanie ľudských bytostí nie ako individualít, ale ako „tried“ alebo „rás“ kam patria a ktorých sa majú báť, zvádza k poníženiu a netelemitskému pohľadu. Telemitské filozofické stanovisko, o ktorom učí v knihe (je to vlastne rad priamych osobných pokynov vo forme listov rôznym učeníkom), je jasne protirasistické. Rovnako sa Crowley vyjadril v osobným komentári k Hitlerovej knihe Mein Kampf, v ktorom povedal, že ním preferovaná „najvyššia trieda“ by bola mimo všetkých rasových rozdielov.^[83]

Životopisec Lawrence Sutin pripomenul, že Crowley „z veľkej časti prijímal názor, ktorý bol rozšírený vo vtedajšej viktoriánskej spoločnosti, že ženy sú druhoradé bytosti najmä intelektom a citlivosťou“^[84] Okultný bádateľ Tim Maroney ho porovnal s ďalšími postavami a hnutiami toho obdobia a ukázal, že existujú prípady, ktoré preukazujú viac rešpektu k ženám ako Crowley.^[85]

Crowley tvrdil, že ženy, okrem „vzácnych osobností“, sa starajú hlavne o to, aby mali deti, alebo konšpirujú proti svojim manželom ak ich nemajú.^[86] Tvrdil, že ich cieľom je donútiť muža, aby opustil svoju životnú prácu kvôli ich záujmom. Žena bola tolerovateľná jedine ak pomáhala mužovi v jeho diele, aj keď nemala schopnosť jeho dielo pochopiť. Podobne tvrdil, že ženy nemajú osobnosť, len formálne nasledujú svojej zvyky alebo podnety a pudy.^[87]

Napriek tomu, ak hľadal to, čo zvykol nazývať „najvyšším magicko-mystickým výsledkom“, neváhal nechať Leah Hirsingovú viesť svoj ordál. Bolo to prvý raz od schizmy v Zlatom úsvite, keď iná osoba dokázateľne prevzala vedenie rituálu jeho zasvätenia.^[88] V časti Hierophant knihy Book of Thoth vysvetľuje verš z Knihy lží a hovorí, že „žena opásaná mečom predstavuje Šarlátovú ženu v hierarchii Nového eónu. (…) Táto žena je Venuša ako ju pozná Nový eón. Už nie je len predmetom jej mužského náprotivku, je ozbrojená a odhodlaná bojovať.“

Crowley bol veľmi plodným autorom nielen v oblasti mágie a thelémy, ale aj vo filozofii, politike a kultúre. Básne a hry, ktoré napísal vo svojich dvadsiatich rokoch, a ktoré môžeme nájsť v jeho zbierke Collected Works of Aleister Crowley 1905-1907, sami dokazujú Crowleyho spisovateľské a básnické schopnosti. Zanechal množstvo osobných listov a poznámok v denníku. Veľa svojich kníh si sám vydával a náklady hradil z vlastných zdrojov, najmä z dedičstva po rodičoch.

Z obšírne publikovanej témy okultizmu Crowley písal hlavne komentáre k mágii, tarotu, jóge, kabale a astrológii. Napísal telemický dodatok ku knihe Tao-te-ťing vychádzajúc zo skoršieho anglického prekladu, keďže starú čínštinu poznal len mizivo alebo vôbec. Aj on, pravdepodobne podľa vzoru ďalších členov Zlatého úsvitu, chápal všetky ľudské náboženstvá a mystické systémy ako jeden filozofický koncept.

Niektoré jeho vplyvné diela:

• The Book of the Law (Kniha Zákona).
• Book 4 alebo Magick (Kniha 4).
• The Book of Lies (Kniha lží).
• The Vision and the Voice (Zjavenie a hlas).
• 777 and other Qabalistic writings (Kniha 777 a iné kabalistické texty).
• The Confessions of Aleister Crowley (Vyznania Aleistera Crowleyho).
• Magick Without Tears (Mágia bez sĺz).
• Little Essays Toward Truth (Malé eseje k Pravde).
• The Goetia: The Lesser Key of Solomon the King (Goetia: Malý kľúč Šalamúna, kráľa; preklad originálu).
• The General Principles of Astrology (Všeobecné principy astrológie; s Evangelinou Adams, Hymenaeusom Beta a ďalšími).

Redigoval a vydával rad publikácii v knižnej edícii The Equinox, ktorá slúžila ako hlas jeho magického rádu Argenteum Astrum (A∴A∴). Celá táto séria sa pokladá za jednu z najlepších prác o okultizme. Z nich možno spomenúť:

• III:1, „The Blue Equinox“ (Modrá rovnodennosť; vzťahuje sa hlavne k štruktúre okultného rádu Ordo Templi Orientis).
• III:2, The Gospel According to St. Bernard Shaw and other papers (Evanielium podľa sv. Bernarda Shawa a iné texty).
• III:3, The Equinox of the Gods (Rovnodennosť bohov; súvisí s udalosťami, ktoré viedli k vzniku Knihy Zákona).
• III:4, Eight Lectures on Yoga (Osem lekcií jógy).
• III:5, The Book of Thoth (Kniha Thothová; úplný traktát o Thothovom Tarote, ktorý Crowley navrhol).
• III:6, Liber Aleph (Kniha Alef; rozšírený a prepracovaný komentár ku Knihe Zákona vo formáte krátkych listov).
• III:7, The Shih I (údajne nedokončený a publikovaný preklad I-ťing).
• III:8, The Tao Te Ching (preklad Tao-te-ťing).
• III:9, The Holy Books of Thelema (Sväté knihy Thelemy; „prijaté“ práce Aleistera Crowleyho).
• III:10, Vydanie s prevažne konštitučnými textami rádu Ordo Templi Orientis.
• IV:1, The Vision and the Voice with Commentary and other papers (Zjavenie a hlas s komentárom a iné texty; hlavne Liber 65 a Hlas ticha od H. P. Blavatskej).
• IV:2, Vízia a hlas s komentárom a iné texty.

Crowley písal beletriu vrátane hier a noviel, ktoré nevzbudili veľkú pozornosť mimo okultných kruhov. Niektoré jeho diela:

• Moonchild.
• The Scrutinies of Simon Iff (Výskumy Simona Iffa).
• Golden Twigs (Zlaté ratolesti).
• Diary of a Drug Fiend (Denník drogového zloducha).
• The Fish (Ryba; nedokončená).
• Simon Iff Abroad (Simon Iff v cudzine; nevydaná).
• Simon Iff in America (Simon Iff v Amerike; nevydaná).
• Simon Iff, Psychoanalyst (Simon Iff psychoanalysta; nevydaná).
• The Stratagem and other Stories (Úskok a iné príbehy).
• The Testament of Magdalen Blair (Záveť Magdalény Blairovej).

Crowley mal osobitý zmysel pre humor, ktorý používal ako nástroj pri vyučovaní. Do knihy Book 4 zahrnul kapitolu, ktorá objasňuje dôležitosť a kabalistický zmysel detských riekanok Matky Gooseovej. V Humpty Dumpty zase odporúča okultnú autoritu menom „Ludovicus Carolus“, ktorá je lepšie známa pod menom Lewis Carroll. Jeho Eight Lectures On Yoga, ktorú napísal pod pseudonymom Guru Śri Pramahánsa Šívadži (čo sa dá preložiť ako „Veľký vznešený Guru Šívu“), je delená na časti s názvami „Jóga pre mamľasov“ a „Jóga pre zbabelcov“. V Knihe lží nazval 69. kapitolu ako „Cesta k úspechu – Cesta k lízaniu gulí!“. Je to slovná hračka, ktorá sa odvoláva na číslo kapitoly a zároveň na sexuálnu polohu 69, ako na mystický čin.

Crowley bol básnikom, aj keď len malou časťou svojej tvorby. V roku 1929 napísal Hymn to Pan, ktorá je asi jeho najznámejšou básňou. V zierke The Oxford Book of English Mystical Verse z roku 1917 sa objavili jeho tri kúsky: The Quest, The Neophyte, a The Rose and the Cross. Jeho špecifický zmysel pre humor je patrný v diele White Stains, zbierke pornografických veršov z roku 1898, ktorá je označená ako „literárne pozostatky Georga Archibalda Bishopa^[89], neuropata Druhej ríše“. V predslove vydania je poznámka hovoriaca, že „vydavateľ dúfa, že mentálny patológ, pre ktorého je toto pojednanie určené, bude šetriť svojou opatrnosťou aby sa mu mohlo dostať do rúk.“

Niektoré básnické zbierky:

• White Stains (Biele škvrny; 1898).
• Alice, an Adultery (Alica – cudzoložstvo; 1903).
• The Sword of Song (Meč piesne; 1904).
• The Star and the Garter (Hviezda a podväzok; 1904).
• Orpheus, a Lyrical Legend (Orfeus – lyrická legenda; 1905, dva diely).
• Snowdrops From a Curate’s Garden (Snežienky z vikárovej záhrady; 1904).
• Clouds without Water (Mraky bez vody; 1909)
• The Scented Garden of Abdullah the Satirist of Shiraz (Voňavá záhrada Abduláha, satirika zo Širazu; 1910).
• Aha! (1910)
• Ambergris: the Selected Poems of Aleister Crowley (Ambra: Vybrané básne Aleistera Crowleyho; 1910)
• The Winged Beetle (Okrídlený chrobák; 1912).
• Olla, an Anthology of Sixty years of Song (Olla – antológia šesťdesiatych rokov piesne; 1946, jeho posledné dielo, ktoré bolo publikované)

• Taliansky historik okultizmu Giordano Berti uvádza vo vojej knihe Tarocchi Aleister Crowley z roku 1998 niekoľko literárnych a filmových diel inšpirovaných legendou a životom Aleistera Crowleyho, medzi ktorými sú diela: film The Magician (1926) Rexa Ingrama, podľa rovnomennej knihy Williama Somerseta Maugham (1908); film Night of the Demon (1957) Jacquesa Tourneura, podľa príbehu Casting the Runes od Montagua Rhodesa Jamesa; a film The Devils Rides Out (1968) Terenca Fishera, podľa rovnomenného trileru spisovateľa Dennisa Wheatleya.

• V románe talianskeho spisovateľa Vincenza Consola Nottetempo, casa per casa z roku 1992, má Crowley postavu.

• V románe Good Omens (paródia na film The Omen z roku 1976) spisovateľov Terryho Pratchetta a Neila Gaimana, je pôvodné meno hada-pokušiteľa z Raja Crawley (Plazúň). Sám si ho však zmení na Crowley, aby lepšie zapadal do deja, ktorý sa v románe odohráva.

• Poľské death metalové skupiny Behemoth a Vesania často spomínajú vo svojich textoch Aleistera Crowleyho a telemickú tématiku.

• Crowley sa nachádza na obale albumu Sgt. Pepper’s Lonely Hearts Club Band skupiny Beatles z roku 1967. Je v koláži postáv v prvom hornom rade druhý zľava.

• Ozzy Osbourne vydal na svojom albume z roku 1981 Blizzard of Ozz skladbu Mr. Crowley.^[90]

• Queen Quotes Crowley je skladba skupiny Porcupine Tree na ich prvom albume On The Sunday Of Life z roku 1992.

• Iron Maiden nahrali skladby ktoré súvisia s Crowleyim – Moonchild z albumu Seventh Son of a Seventh Son (1988), Revelations z Piece of Mind (1983), alebo Powerslave z Powerslave (1984).

• Edguy nahrali bonusovú skladbu na albume The Age Of Joker (2011) - Aleister Crowley Memorial Boogie, taktiež sa spomína v skladbe Out Of Control z albumu Vain Glory Opera (1998)

• Ernest Hemingway spomína Crowleyho vo svojich pamätiach A Moveable Feast. V nich si Ford Maddox Ford splietol Hilaira Belloca s „Alestairom Crowleyim – Diabolistom“.^[91]

• Vo filme Chemical Wedding režiséra Juliana Doyla z roku 2008, je postava starého učiteľa v Cambridge, ktorá sa volá Aleister Crowley.

• V rozhlasovej relácii BBC 100 najväčších Britov sa Crowley umiestnil na 73. priečke.

• David Bowie v pesničke Quicksand z albumu Hunky Dory (1971) spieva: „Som bližšie k Zlatému úsvitu, ponorený do tvaru Crowleyho vízie“.

• V JRPG hre pre Playstation Suikoden, jedna z množstva postáv sa volá Crowley. Je to postava arcimága, ktorá „má magickú silu väčšiu ako ktokoľvek iný na svete“.

• Okultisti
• Theléma

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Aleister Crowley

• Booth, Martin: A Magick Life: The Life of Aleister Crowley. Coronet Books, Londýn 2000. ISBN 978-0-340-71806-3
• Berti, Giordano: La Grande Bestia: Luci e Ombre, prvá kapitola Tarocchi Aleister Crowley. Lo Scarabeo, Torino, 1998. ISBN 88-86131-73-9
• Bull, John: The Wickedest Man in the World. Sunday Express, 24 Mar. 1923.
• Carroll, Robert Todd: Aleister Crowley (1875-1947). The Skeptic’s Dictionary. 2004.
• Cornelius, J. Edward: The Friends & Acquaintances of Aleister Crowley v Red Flame: A Thelemic Research Journal no. 3. 2001.
• Cornelius, J. Edward: Aleister Crowley and the Ouija Board. 2005.
• Crowley, Aleister: The Tao Teh King, Liber CLVII v The Equinox III. č. 8. ASCII verzia z 1990.
• Free Encyclopedia of Thelema: The Equinox. 2005.
• Grant, Kenneth: Remembering Aleister Crowley. 1991.
• Hutchinson, Roger: Aleister Crowley: The Beast Demystified. Mainstream Publishing, New York, 1999. ISBN 1-84018-229-6
• Jahič, Sebastián: Theléma Aleistera Crowleyho: Magie, mysticismus a etika Nového aeonu, Sol Noctis, Zvolen, 2021. ISBN 978-80-99977-04-5
• Kaczynski, Richard: Perdurabo: The Life of Aleister Crowley. New Falcon Publications, 2002. ISBN 1-56184-170-6
• Rubio, Frank G.: El Continente Perdido. Valdemar, Madrid, 2001. ISBN 84-7702-349-2
• Sutin, Lawrence: Do What Thou Wilt: A Life of Aleister Crowley. St. Martin's Griffin, 2002. ISBN 0-312-28897-2
• Thelemapedia: Aleister Crowley.
• Veselý, Josef: Tisíc tváří Mistra Theriona v Horus revue 1992/1. Brno, str. 34–54. ISBN 80-900228-5-5
• Veselý, Josef: Učení mistrů, kapitola Aleister Crowley. Vodnář, Praha, 2005. ISBN 80-86226-58-1
• Wilson, Colin: Aleister Crowley: The Nature of the Beast. Harpercollins, New York. 1993. ISBN 0-85030-541-1
• Wilson, Robert Anton: Cosmic Trigger: The Final Secret of the Illuminati. Pocket Books, New York. 1993.

• Horus Revue, Horus, Brno, 1990–1995; (preložené niektoré texty ako: Liber LXXVII: OZ, Liber E vel Exercitiorum, Liber A’Ash, Liber III vel Jugorum, ai.);
• Kniha Thothova, Horus, Brno, 1994, 1997. ISBN 80-900228-8-X;
• Kniha Zákona, Horus, Brno, 1991, 1997. ISBN 80-900228-2-0; (Liber AL vel Legis)
• Liber Agape, Horus, Brno, 1994. ISBN 80-901884-1-9; (kniha obsahuje aj Liber C vel Agape vel Azoth, Grimorium Sanctissimum, Liber vel Pyramidos sub figura DCLXXI, De Arte Magica);
• Velký Thothův tarot, Synergie, 2007. ISBN 978-80-7370-046-1.
• Sväté knihy thelémske, Sol Noctis, Zvolen, 2019, ISBN 978-80-973292-1-1.
• Magie v teorii a praxi, známá též jako Liber ABA aneb Kniha 4, Sol Noctis, Zvolen, 2021 (druhé vydanie 2024), ISBN 978-80-99977-08-3.
• Dělej, co ty chceš, ať je celý Zákon, Sol Noctis, Zvolen 2023, ISBN 978-80-99977-22-9
• Kniha lží (neprávem tak zvaná): Liber CCCXXXIII, Sol Noctis, Zvolen 2024, ISBN 978-80-99977-25-0
• Malé eseje o pravdě, Sol Noctis, Zvolen 2024, ISBN 978-80-99977-27-4

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Aleister Crowley na anglickej Wikipédii.

Projekt Gutenberg obsahuje plné texty diel autora:

Crowley Aleister Crowley

• Básne Aleistera Crowleyho A collection of Crowley's early poetry.
• Crowleyho rozporuplnosť FAQ.
• Aleister Crowley: A Legacy of Racism and Nationalism.
• Aleister Crowley: The Rotten Library.
• Aleister Crowley a Zelená bohyňa.
• Aleister Crowley film project
• Záznam Aleister Crowley na GLBTQ encyklopedii.
• Zbierka Aleistera Crowleyho v Centre Harryho Ransoma

• tábor Ra-Hoor-Khu.