Jazero je prirodzená (v širšom zmysle aj umelá) uzavretá zníženina zemského povrchu, ktorá je vyplnená vodou a nie je priamo spojená so svetovým oceánom; ako jazero sa väčšinou zároveň označuje samotné vodné teleso v tejto zníženine. Spomínaná prirodzená zníženina sa volá aj jazerná panva. Podrobnosti o definícii pozri nižšie.
Jazero je podľa najbežnejšej definície prirodzená uzavretá zníženina na zemskom povrchu (alebo pod ním, pokiaľ je voda vystavená atmosfére), ktorá je trvalo alebo dočasne vyplnená vodou, je spravidla v nepriepustných horninách a nie je priamo spojená so svetovým oceánom; ako jazero sa väčšinou zároveň označuje samotné vodné teleso v tejto zníženine. Spomínaná prirodzená zníženina sa volá jazerná panva. Jazero podľa tejto definície je teda základný typ prirodzenej vodnej nádrže.[3][2][4][1][5][6][7][8][9][10]
Okrem tejto úvodnej najčastejšej definície sa však v literatúre vyskytuje veľké množstvo obmien tejto definície, napr.:
Z vyššie uvedenej úvodnej definície často bývajú vylúčené najmenšie útvary - t.j. najmä tzv. drobné vody (kaluže, telmy a pod.), niekedy aj menšie prirodzené vodné nádrže (t.j. prirodzené „rybníky“, čiže jazierka - angl. pond, nem. Weiher) a často aj močiare. Čo presne znamená spomínaný prívlastok „menšie“ je značne sporné; argumentuje sa tu okrem iného rozlohou a/alebo hĺbkou; napríklad podľa jednej definície je na to, aby bola vodná nádrž považovaná za jazero potrebné, aby mala rozlohu minimálne 0,1 km², podľa inej 0,01 km², podľa ďalšej musí mať plochu niekoľko hektárov a hĺbku aspoň 20 m.[3][2][11][12][13][7]
Často býva uvedená úvodná definícia upresnená tak, že voda musí byť viac či menej stojatá, čo býva presnejšie vyjadrené okrem iného tak, že sa voda musí pohybovať v jednom smere alebo napríklad tak, že voda musí mať obmedzený a spomalený obeh. Aj pri tejto definícii samozrejme často bývajú z definície vylúčené vyššie spomínané najmenšie útvary.[14][8][3]
Niekedy sa k uvedenej úvodnej definícii pridávajú ako špeciálna skupina jazier antropogénne jazerá.[3][7]
Z uvedenej úvodnej definície môže byť vylúčená (popri kalužiach a pod.) aj (pobrežná) lagúna.[2][1]
Jedna definícia požaduje, že voda musí pochádzať zvyčajne z atmosférických zrážok.[9]
Niektoré definície sú obmedzené len na trvalé útvary.[3]
Podľa iných definícií sa spomínaná zníženina musí nachádzať v horskom teréne.[15][3]
V niektorých definíciách medzi jazerá patria aj umelé vodné nádrže (t.j. vodné nádrže v užšom zmysle), čiže z vyššie uvedenej úvodnej definície vypadne slovo „prirodzená“.[17][2][1][10] Podľa variantu tohto typu definície je jazero útvar pomaly sa pohybujúcej vody obklopený súšou.[3] Podobne podľa slovenského vodného zákona (zákon č. 364/2004 Z. z.) je jazero „útvar stojatej vnútrozemskej vody“, pričom: „vnútrozemskou vodou je stojatá voda alebo tečúca voda na zemskom povrchu a podzemná voda smerom k pevnine od základnej čiary, od ktorej sa meria šírka pásma výsostných vôd.“ a „vodným útvarom je trvalé alebo dočasné sústredenie vody na zemskom povrchu alebo pod jeho povrchom, ktoré je charakterizované typickými formami výskytu a znakmi hydrologického režimu.“[18]
Typy
Podľa obsahu minerálnych látok vo vode sa rozlišuje[2]:
vhĺbené jazero: vzniklo vyhĺbením (ľadovcami, odnosom, sopečnou činnosťou, prepadnutím jaskyne a pod.), napr. jazero Tanganika
hradené jazero: vzniklo prirodzeným uzatvorením nejakej doliny, a to riečnymi nánosmi, morénami, ľadovcom a pod. (v závislosti od definície jazera táto položka prípadne zahŕňa aj umelé vodné nádrže)
↑Terminologický slovník [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-05-22]. Dostupné online.
↑See. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
↑ abcPAVELKOVÁ CHMELOVÁ, Renata; FRAJER, Jindřich. Základy hydrologie [online]. [Olomouc]: Univerzita Palackého v Olomouci, Katedra geografie, [cit. 2020-05-23]. S. 95 – 96. Dostupné online.
↑ ab jazero. Pyramída (Bratislava: Socialistická akadémia Slovenskej socialistickej republiky vo vydavateľstve Obzor), november 1975, roč. V, čís. 53, s. 1676 – 1677. ISSN0231-9047.
↑stehende Gewässer. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.
↑ŠTÍCHA, František. Substantiva deminutivní formy s lexikalizovaným významem. Naše řeč, 1978, roč. 61, čís. 3, s. 113 – 127. Dostupné online [cit. 2020-05-23]. ISSN2571-0893.
↑STEUER, Adolf. Planktonkunde. Leipzig; Berlin : Teubner, 1910. 723 s. S. 404.
↑jazero. In: Hydrológia : terminologický výkladový slovník [online]. Príprava vydania Michal Makeľ, Jozef Turbek. [Bratislava]: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, [cit. 2020-05-23]. Dostupné online. Archivované 2020-09-27 z originálu.
↑ abjezero. In: Technický slovník naučný. 1. vyd. Zväzok 3. G – J. Praha : Encyklopedický dům, 2002. 392 s. ISBN 80-86044-20-3. S. 375.
↑jezera. In: Technický naučný slovník. 1. vyd. Zväzok 2 G – L. Praha : SNTL, 1962. 672 s. (Řada technických slovníků.) S. 280.
↑See. In: Brockhaus - die Enzyklopädie, digital. [2 CD-ROM] Mannheim : Bibliographisches Institut & F. A. Brockhaus, 2003. ISBN 978-3-7653-9377-8.
↑§ 2 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)
↑hradené jazero. In: Encyklopédia Zeme. Ed. Juraj Činčura. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. 720 s. (Encyklopédie Obzoru.) S. 232.