Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Alanín
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	C3H7NO2
Systematický názov	Kyselina 2-aminopropánová
Synonymá	Kyselina α-aminopropiónová, metylglycín
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť	89,1 g/mol
Teplota varu	297 °C
Hustota	1,401 g/cm3
pKA	2,33 9,71
Ďalšie informácie
Číslo CAS	L: 56-41-7 D/L: 302-72-7 D: 338-69-2
SMILES	C[C@@H](C(=O)O)N
3D model (JSmol)	Interaktívny 3D model
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
Chemický portál

Alanín (skratka Ala alebo A^[1]) je jedna z 20 základných proteínogénnych aminokyselín.^[2] Prvýkrát bol izolovaný v roku 1879 z hodvábneho proteínu fibroínu, v ktorom tvorí hlavnú zložku.

Vďaka metylovej skupine je molekula alanínu hydrofóbna. Je druhou najmenšou aminokyselinou po glycíne.^[3][4]

Izomér L-alanín otáča rovinu polarizovaného svetla doprava, možno ho teda označiť ako L-(+)-alanín.^[2]

Jeho izomér kyselina 3-aminopropánová (β-alanín) sa vo voľnej forme nachádza v ľudskom mozgu a je zložkou niektorých biologicky významných dipeptidov.

Podieľa sa na metabolizme sacharidov v pečeni a vo svaloch pri fyzickej záťaži. Tvorí spojku medzi laktátom a glukózou, čo je dôležité pri tvorbe glykogénu a v glukózo-alanínovom cykle. Zúčastňuje sa metabolizmu organických kyselín. Je dôležitý pri premene energetických látok v Krebsovom cykle, syntetizuje sa transamináciou z pyruvátu. Spolu s glycínom má pomerne veľké zastúpenie v ľudskej plazme. Stimuluje produkciu imonoglobulínov. Stabilizuje činnosť prostaty.

Získava sa hydrolýzou fibroínu, synteticky z acetaldehydu a kyanovodíka (alternatívne z acetanhydridu, acetonitrilu a zo syntézneho plynu) alebo izoláciou z biomasy vznikajúcej bakteriálnym kvasením ropných produktov.

Alanín sa v tele premieňa na pyruvát pomocou transaminačnej reakcie.^[5] Rovnakým procesom dochádza k jeho rozkladu, a to premenou naspäť na pyruvát.^[5]

Okrem toho vzniká alanín i pri rozklade fenylalanínu pôsobením enzýmu kynureninázy.^[2]

Používa sa v poľnohospodárstve ako súčasť kŕmnych zmesí.