Alanín
Alanín (skratka Ala alebo A[1]) je jedna z 20 základných proteínogénnych aminokyselín.[2] Prvýkrát bol izolovaný v roku 1879 z hodvábneho proteínu fibroínu, v ktorom tvorí hlavnú zložku. VlastnostiVďaka metylovej skupine je molekula alanínu hydrofóbna. Je druhou najmenšou aminokyselinou po glycíne.[3][4] Izomér L-alanín otáča rovinu polarizovaného svetla doprava, možno ho teda označiť ako L-(+)-alanín.[2] IzoméryJeho izomér kyselina 3-aminopropánová (β-alanín) sa vo voľnej forme nachádza v ľudskom mozgu a je zložkou niektorých biologicky významných dipeptidov. FunkciaPodieľa sa na metabolizme sacharidov v pečeni a vo svaloch pri fyzickej záťaži. Tvorí spojku medzi laktátom a glukózou, čo je dôležité pri tvorbe glykogénu a v glukózo-alanínovom cykle. Zúčastňuje sa metabolizmu organických kyselín. Je dôležitý pri premene energetických látok v Krebsovom cykle, syntetizuje sa transamináciou z pyruvátu. Spolu s glycínom má pomerne veľké zastúpenie v ľudskej plazme. Stimuluje produkciu imonoglobulínov. Stabilizuje činnosť prostaty. Syntéza a rozkladLaboratórna výrobaZískava sa hydrolýzou fibroínu, synteticky z acetaldehydu a kyanovodíka (alternatívne z acetanhydridu, acetonitrilu a zo syntézneho plynu) alebo izoláciou z biomasy vznikajúcej bakteriálnym kvasením ropných produktov. Biosyntéza a rozkladAlanín sa v tele premieňa na pyruvát pomocou transaminačnej reakcie.[5] Rovnakým procesom dochádza k jeho rozkladu, a to premenou naspäť na pyruvát.[5] Okrem toho vzniká alanín i pri rozklade fenylalanínu pôsobením enzýmu kynureninázy.[2] PoužitiePoužíva sa v poľnohospodárstve ako súčasť kŕmnych zmesí. Referencie
Information related to Alanín |
Portal di Ensiklopedia Dunia