Nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ho nsɛm wɔ Afrika![]() ![]() Afrika nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ho nsɛm fi nkɛntɛnso a nipa nya wɔ abɔde mu nneɛma a atwa yɛn ho ahyia so na ɛka nipa ne ɛkame ayɛ sɛ abɔde ahorow nyinaa. Nsɛmpɔw no bi ne kwae a wotutu, asase a wɔsɛe, mframa a wɔsɛe, nsu a wɔsɛe, nwura a wɔsɛe , ɛweam nsakrae ne nsu a ɛho yɛ na (a ɛde ɔhaw ahorow ba wɔ nsu pa a wobɛnya ho).[1] Saa nsɛm yi de nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ho ntawantawa ba, na ɛne asetena mu apereperedi a ɛtrɛw a ɛfa demokrase ne tumidi ho no wɔ abusuabɔ.[2] Kwaɛ a wotutuNnua a wotwa kɛse ne kwae mmeae a ɛso tew a efi mu ba no ne nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ho nsɛm atitiriw a ɛwɔ Afrika Asasepɔn no so. Kwaɛ a wotutu a abu so ne asase a wɔsakra no kɔ so ma kuayo, atrae ne pɛtro a wohyeɛ. Afrikafoɔ ɔha biara mu aduɔkron hyeɛ nnua a wɔde bɛyɛ pɛtro a wɔde yɛ ɔhyew ne aduanenoa. Ne saa nti, kwaɛ so te da biara da, ~Nhwɛsoɔ no bi ne , wɔ equatorial kwae a ɛyɛ ahabammono mantam mu no. Sɛnea Amanaman Nkabom Asoɛe a Ɛhwɛ Nneɛma a Atwa Yɛn Ho Ahyia So kyerɛ no, Afrika anhweatam a ɛdannan no boro wiase de mmɔho abienu.[3] Nnua a wɔtwa a mmera mma ho kwan ɛyɛ ade titiriw ɛde kwae a wotutu no gu ahorow wɔ ɔman biara mu, te sɛ 50% wɔ Cameroon ne 80% wɔ Liberia. Wɔ Democratic Republic a ɛyɛ Congo no, ɔman mma a wodi hia no ahiade titiriw na ɛde kwae a wotutu no ba, ne nnua a wotwa ne nea wotu fagude a obiara nhwɛ so. Wɔ Ethiopia no, nea ɛde ba titiriw ne ɔman no mu nnipa dodow a ɛrenya nkɔanim, na ɛma kuayo, mmoayɛn, ne nnua a wɔde yɛ pɛtro kɔ soro. Nwomasua a ɛba fam ne aban a ɛde ne ho gye mu kakra bi nso boa ma wotutu kwaɛ. Madagascar kwae a wɔhwere no fa bi fi ɔman mma a wɔde akwan a wɔfa so twitwa na wɔhyew bere a wonya ahofadi pii Fransefo nsɛm akyi no. Amanaman Nkabom Aduan ne Kuadwuma Ahyehyɛde (FAO) kyerɛ sɛ, wɔ afe 2005 mu no, Nigeria twaa kwaɛ sen ɔman biara wɔ wiase[4] Kwaɛ a wotutu wɔ Nigeria no fi nnua a wotwa, kuayo a wɔde hwɛ wɔn ho, ne nnua a wɔboaboa ano de yɛ pɛtro. Sɛnea GFY kyerɛ no, kwaɛ a wɔatutu no asɛe Afrika kwaɛ bɛyɛ 90%. Afrika Atɔe fam kwaɛ a ɛyɛ nwini no mu 22.8% pɛ na aka, na Nigeria kwaɛ a ayɛ dedaw no mu 81% yerayɛ wɔ mfie 15 ntam. Kwae a wotutu nso si hokwan a ɛwɔ sɛ nsuo bɛtɔ no; Ethiopia ahyia ɔkɔm ne ɔpɛ ɛsan wei nti. Ethiopia kwaɛ 98% ayera wɔ mfie aduonum a atwam no mu. Wɔ mfie aduanan mmiɛnsa mu no, kwaɛ a ɛwɔ Kenya no so te firii bɛyɛ 10% kɔɔ 1.7%. Kwaɛ a wotutu wɔ Madagascar nso ama anhweatam asɛe, asase asɛe, nsu fibea asɛe, ama ɔman no ntumi mfa nneɛma a ɛho hia mberɛ emu nnipa a wɔredɔɔso no. ![]() Wɔ mfie num a atwam no mu no, Nigeria hweree ne kwaɛ titiriw no fa. Ethiopia aban ne ahyehyɛde ahorow te sɛ Farm Africa afi ase reyɛ nneɛma bi de asi kwaɛ a wotutu no ano. Kwaɛ a wotutu yɛ asɛm, na kwaɛ ho hia wɔ Afrika, efisɛ nnipa dodoɔ de wɔn ho ato so kɛse na ama wɔanya ahiade titiriw. Wɔde nnua yɛ daberɛ, ntade, kuayɛ mu nneɛma, ne nneɛma afoforo pii. Wɔde nnua mu nneɛma nso yɛ nnuru ne nnuane ahorow pii. Nnuane yi bi ne nnuaba, nnuadewa, ɛwoɔ, ne nea ɛkeka ho pii. Nnua ho hia kɛse ɛfiri sɛ ɛma sikasɛm mu mfaso wɔ Afrika, titiriw wɔ aman a afei na wɔrenya nkɔsoɔ mu. Kwaɛ nso boa nneɛma a atwa yɛn ho ahyia. Habammono no, mmoa ahorow bɛboro ɔpepem 1.5 na ɛwɔ hɔ. Sɛ kwaƐ mu atraɛ a wɔde bɛbɔ mmoa ahorow no ho ban nni hɔ a, nipa dodoɔ nkwa wɔ nsaneɛ mu. Nnipa ne mmoa ahorow ɔpepem pii asetena da nsaneɛ mu ɛsane kwaɛ a wotutu nti. Adeyɛ no yɛ nsunsuansuo a ɛka mpɔtam bi, abɔde a nkwa wom, ne sikasɛm afa ahorow pii.[5] Afrika aman pii afi aseɛ reyɛ nnwuma a wɔde bɛsan asiesie nneɛma a ɛbɛma wɔadane nkɛntɛnso a kwaɛ a wotutu de ba no. Wɔada no adi sɛ saa nnwuma yi ma nneɛma a atwa yɛn ho ahyia no tu mpɔn wɔ akwan pii so na ɛma nipa a wɔte bɛn hɔ no asetena tu mpɔn. Sɛ nhwɛsoɔ no "Kwaeɛ a wɔbɛsan asiesie ne kuayo nhyehyeyɛ bɛtumi aboa, sɛ nhwɛsoɔ no, ama wɔagye carbon, asi nsuyiri ano, ama abɔdeɛ a nkwa wɔm a ɛwɔ hɔ no ayɛ kɛseɛ, asiesie nsase a asɛe, ama mpɔtam ahoɔden a wɔde bɛma nkuraaseɛ ahiafoɔ, ama asase a wɔde adi dwuma ne nsuo a wɔde di dwuma no atu mpɔn.[6] Asase a wɔsɛe noNsuo a ɛtɔ, nsubɔnten ne mframa ne asase a wɔde di dwuma boro so de yɛ kua ne nwura a wɔmfa nni dwuma pii no ama asase no adan nnɔbaeɛ, te sɛ nhwɛsoɔ, wɔ Nil ne Orange Asubɔnten no asasetaw so. Ade titiriw a ɛde asase no sɛe ne sɛ wɔmfa nnuro a wɔayɛ a wɔmfa nni dwuma, efisɛ Afrika asase nni aduanenuro a ɛwɔ abɔde mu na wɔtow plastic nwura te sɛ polythene nkotoku, prɛte a abubu, nsukorade, nsu sanku, plastic nsu nkotoku ne jerrycan nso gu asase no so. Nipa dodoɔ a ɛrekɔ soro no nso aboa bere a ɛsɛ sɛ nkurɔfo dua nnɔbae, sɛ sika tebea, nanso wɔnyɛ nneɛma bi mfa mmɔ asase no ho ban,[7], esiane sika a wonnya sua nti.[8] Akwan a wɔfa so mprempren no de nhyɛso kɛse ba nneɛma afoforo a atwa yɛn ho ahyia te sɛ kwae so, na ɛnyɛ nea ɛbɛkɔ so atena hɔ daa.[9] Nneɛma a atwa yɛn ho ahyia nso wɔ hɔ a ɛde asase no yiedie ba. Asase no fa kɛse no ara wɔ abotan anaa dɔte a efi ogya bepɔw dwumadi mu. Nneɛma afoforo a ɛde ba ne asase a ɛwosoɔ, anhweatam a ɛresɛe, ne kwae a wotutu. Ade foforo a ɛma asase sɛe ne nwura a wɔmfa nni dwuma yiyie, nneɛma ne akwan a wɔfa so di ![]() nwura ho dwuma a wonni no ma wɔtow nwura gu asase mu, enti ɛde asase no sɛe denam akwan horow te sɛ leaching so. Afrika asase a ɛsɛe no ma aduane a wonya so te, nneɛma a atwa yɛn ho ahyia a ɛsɛe ade, na asetena pa so te wɔ Afrika nyinaa.[8] Sɛ nnuro a wɔde yɛ nnɔbae ne nneɛma afoforo a wɔde yɛ nnɔbae buo yɛ den na wɔnam saayɛ so de di dwuma kɛse a, anka asɛm yi so bɛtew.[9] Amanaman Nkabom no ahyɛ sɛ wɔnyɛ Wiase Nyinaa Nhwehwɛmu a Ɛfa Asase a Nnipa De Sɛe Ho (GLASOD) mfa nhwehwɛ nea ɛde asase sei no ba ne sɛnea ɛte no mu nkɔ akyiri. Nsɛm a wɔaboaboa ano no yɛ nea wobetumi anya kwa, na wɔhwɛ kwan sɛ wɔbɛma amammuifo a wɔwɔ mmeayɛ a aduanee wɔ hɔ no ate ase.[10] Mframa a wɔsɛe noMframa a ɛwɔ Afrika no ho agu fi kɛse esane nneɛma pii a wɔaka ho asɛm wɔ ase ha nti. Akyinnye biara nni ho sɛ tete kwan a wɔfa so yɛ kua a ɛkɔ so wɔ mmeayɛ dodoɔ no ara wɔ Afrika no yɛ ade a ɛde ba. Amanaman Nkabom Aduan ne Kuadwuma ![]() Ahyehyɛde (FAO) bu akontaa sɛ asase heka ɔpepem 11.3 reyera afe biara esiane kuayo, adidibea, ɔhyew a wontumi nni so ne nnua a wɔde yɛ pɛtro a wɔde di dwuma nti.[11] Wɔde nnua ne fango a wɔhyew na ɛyɛ aduanenoa[12] na eyi ma mframa bone a ɛyɛ awuduru a ɛde efi ba weam no pue kɔ weam.[13] Afei nso, ɛsane ayinam ahoɔden a wɔmfa mma nti, ɛsɛ sɛ afie dodoɔ no ara de wɔn ho to pɛtro ne diesel a ɛwɔ mfiri a ɛma anyinam ahoɔden mu so na ama wɔn anyinam ahoɔden akɔ so ayɛ adwuma.[14] Mframa a wɔsɛe no wɔ Afrika no reba anim na ɛnsɛ sɛ wobu ani gu so koraa. yɛwhɛ a, wɔ South Africa no, mercury dodoɔ no mu yɛ den esiane fango a wɔhyew ne sika kɔkɔɔ a wotu nti. Mercury fi mframa mu kɔ asase ne nsu mu. Asase no ma nnɔbae a nipa di no tumi twe mercury . Mmoa di nnɔbae a atwe mercury no na bio nnipa betumi awe saa mmoa yi. Mpataa twetwe mercury a efi nsu no mu no, nnipa nso we mpataa no na wɔnom nsu a mercury wɔ mu no. Wei ma mercury dodoɔ a ɛkɔ nipa mu no yɛ kɛseɛ. ɛbetumi de nkwahosɛn a emu yɛ den aba.[15][16] Cathy Liousse a ɔhwɛ CNRS ɛweam nnyigyei ho nhwehwɛmu so panyin ne nhwehwɛmufo afoforo pii bɔ kɔkɔ sɛ wɔhwɛ kwan sɛ Afrika betumi agyina hɔ ama efi a wɔtow gu wiase no fa wɔ afe 2030 mu. Sɛnea amanneɛbɔ no kyerɛ no, Afrika Sahara anafo fam rehyia efi a ɛrenya nkɔanim ntɛmntɛm, a efi nneɛma pii mu ba, te sɛ nnua a wɔhyew de noa aduane, nwura a wɔhyew wɔ baguam, kar akwan, kuayɛ mu nnuanr ne nnuruyɛ adwumayɛbea ahorow, mfutuma a efi Sahara a mframa a ɛfa Sahel mpɔtam hɔ, a nnipa dodow a ɛrekɔ soro kɛse ne nkurow akɛse mu a wɔbɛkɔ so ahyɛ eyi nyinaa mu den.[17] Wiase Nyinaa Akwahosan Ahyehyɛde no bɔ amanneɛ sɛ ehia sɛ wɔde wɔn ho gye mu bereɛ a ɛboro Mmofra a Wɔadi dɛm Nkwa Mfe a Wɔayɛ Nsakrae no nyinaa mu nkyem aduaa mu baako no[18] no hweree esiane mframa a wɔsɛe no wɔ afie mu a wɔde wɔn ho hyɛɛ mu wɔ Afrika nti.[14] Ɛho hia sɛ wɔde pɛtro na ama akanea anya ahoɔden anadwo. Petrol a wɔrehyew no ma mframa bɔne a wɔfrɛ no mframa bone pii gu ɛweam. Esiane sɛ Nkurow akɛse mu a wɔbɛkɔ so ayɛ kɛse wɔ Afrika nti, nkurɔfo rehyew pɛtro pii na wɔde kar pii redi dwuma de akɔ. Mframa a kar mu mframa a wɔtow gu a ɛrekɔ soro ne su a ɛrekɔ so sɛ wɔbɛma mfiridwuma ayɛ kɛse no kyerɛ sɛ nkurow akɛse mu mframa pa a ɛwɔ asasepɔn no so no resɛe. Eyi te saa nso wɔ nkurow akɛse pii mu wɔ Nigeria a nneɛma atitiriw a ɛde mframa pa ba no bi ne mframa a wɔtow gu, mfiridwuma mu mframa a wɔtow gu ne nwura a ɛyɛ den a wɔhyew. Nsonsonoe a ɛsakra wɔ efi mu wɔ mmere mu nso wɔ hɔ a mframa a wɔsɛe no kɛse sen biara no ba wɔ ɔpɛ bere mu (November kosi March wɔ atifi fam, May kosi September wɔ anafo fam).[19] Wɔ aman pii mu no, pɛtro a kɔbere wom a wɔde di dwuma da so ara abu so, na akwan a wɔfa so siw mframa bɔne ano wɔ kar mu nni hɔ. Mframa a wɔsɛe no wɔ dan mu no atrɛw, na ne fa kɛse no ara fi fango a wɔhyew wɔ adididan mu de noa aduan.[20] Nnuru a efi mmeae a wɔtɔn pɛtro ne nitrogen ne hydrocarbon a efi wimhyɛn gyinabea ahorow mu ba no ma mframa mu efi ba. Carbon dioxide mframa afoforo a ɛma wim yɛ hyew a ɛwɔ mframa mu no ma nnipa a wɔwɔ ɔhome ho haw no dɔɔso.[21] Abusuabɔ koro da mframa a wɔsɛe no ne nnipa dodow ntam. Afrika gu ahorow kɛse wɔ mmeae a nnipa dɔɔso dodo ne mmeae a nnipa kakraa bi na wɔte hɔ no ntam. Wɔ mmeae a mfiridwuma nnya nkɔso pii na nnipa kakraa bi na wɔwɔ mu no, mframa pa yɛ kɛse. Nea ɛne eyi bɔ abira no, wɔ mmeae a nnipa dɔɔso na mfiridwuma wɔ hɔ no, mframa no sua. Mpɛn pii no, mframa a wɔsɛe no wɔ nkurow akɛse mu no ho dwuma a wobedi no yɛ ade titiriw, ɛwom mpo sɛ asasepɔn no nyinaa nnya mframa mu efi kakraa bi wɔ amanaman ntam gyinapɛn ahorow mu de. Ɛno mpo no, mframa mu fi de akwahosan ne nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ho haw ahorow reba. Saa nneɛma a ɛde efi ba yi yɛ asiane ma nnipa a wɔwɔ Afrika ne nneɛma a atwa yɛn ho ahyia a wɔbɔ mmɔden kɛse sɛ wɔbɛkɔ so atra hɔ no.[22] Wɔ afe 2019 mu no, mframa a wɔsɛee no kunkum nipa ɔpepem 1.1 wɔ Afrika nyinaa, sɛnea nhwehwɛmu bi a wotintimii wɔ The Lancet Planetary Health mu wɔ October 2021 mu kyerɛ no.[23] Afrika mmofra bɛboro ɔpepem 350 te afie a wɔde pɛtro a ɛyɛ den, a ne fa kɛse no ara yɛ nnua ne fango, di dwuma de noa aduan ne ɔhyew mu. Mframa a efi pɛtro a ɛyɛ den yi mu ba no ne nneɛma atitiriw a ɛde mframa a wɔsɛe no wɔ dan mu ba.[24] Wim NsakraeWim nsakrae a ɛwɔ Afrika no yɛ asiane a emu yɛ den kɛse efisɛ Afrika ka nsasepɔn a ɛyɛ mmerɛw kɛse wɔ wim nsakrae ![]() nkɛntɛnso ho no ho.[25][26][27] Nsɛm bi mpo de Afrika to "asasepɔn a ɛyɛ mmerɛw sen biara wɔ Asase so".[28][29] Ɛda adi sɛ wim nsakrae ne weam nsakrae bɛtew kuayɛ mu nneɛma a wɔyɛ, aduan a wobenya ne nsu a wobenya so.[30] Ne saa nti, nsunsuanso bɔne bɛba nkurɔfo asetra ne nkɔso a ɛtra hɔ daa so wɔ Afrika.[26] Wɔ mfie du du a ɛreba no mu no, ɛkame ayɛ sɛ wɔhwɛ kwan sɛ wim nsakrae betumi ayɛ hyew wɔ Asase no ani nyinaa, na osu a ɛtɔ wɔ wiase nyinaa no bɛkɔ soro.[31] Mprempren, sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, Afrika rehyew ntɛmntɛm sen wiase aman a aka no. Ebia asasepɔn no afa akɛse bɛyɛ nea wontumi ntena ase esiane nkɛntɛnso a wim nsakrae de ba ntɛmntɛm nti, na ebenya nkɛntɛnso bɔne wɔ nnipa akwahosan, aduan a wobenya, ne ohia so.[32][33][34] Wɔhwɛ kwan sɛ nkɛntɛnso a osu tɔ wɔ mmeae a osu tɔ wɔ mmeae a osu tɔ na owia bɔ kɛse wɔ mpɔtam hɔ no bɛsakra kɛse wɔ mmeae ahorow. Mpɛn pii no, nsakrae a ɛbɛkɔ so wɔ beae biako biara no nyɛ nea wontumi nsi pi kɛse. Mpɛn pii no, ɔhyew a wɔahu wɔ asase ani no akɔ soro bɛyɛ 1 °C wɔ Afrika fi afeha a ɛto so 19 awiei kosi afeha a ɛto so 21 mfiase.[35] Wɔ Sahel no, nkɔanim no akɔ soro akodu 3 °C ama ɔhyew a ɛba fam koraa wɔ ɔpɛ bere awiei.[35] Nsɛm a ɛfa ɔhyew ne osutɔ ho kyerɛ sɛ ɛne nea wɔtaa tɔ no nhyia, wɔ bere ne beae a wɔyɛ no nyinaa mu[26][36][37] Sɛ nhwɛso no, Kenya wɔ baabi a ɛyɛ mmerɛw kɛse wɔ nkɛntɛnso a wim nsakrae de ba no ho. Wim tebea mu asiane atitiriw no bi ne ɔpɛ ne nsuyiri efisɛ ɛda adi sɛ osu bɛtɔ kɛse na wontumi nhyɛ nkɔm. Wim tebea ho nhwɛso ahorow kyerɛ sɛ ɔhyew bɛkɔ soro 0.5 kosi 2 °C.[38] Wɔ Nairobi nkurow akɛse mu atrae a ɛnyɛ ɔkwan biara so no, nkurow akɛse mu ɔhyew supɔw so nkɛntɛnso no de ɔhaw no ka ho bere a ɛma ɛhɔ yɛ hyew kɛse mpo no. Eyi fi nneɛma a wɔde si afie, mframa a enni hɔ, mmeae a ɛhɔ yɛ frɔmfrɔm a enni hɔ, ne anyinam ahoɔden ne nnwuma afoforo a wontumi nnya no yiye.[39] Afrika Aman Nkabom Kuo no de botaeɛ 47 ne nneyɛeɛ a ɛne no hyia ato hɔ wɔ afe 2014 amanneɛbɔ nhyehyɛeɛ a wɔde bɛko atia wim nsakraeɛ wɔ Afrika na wɔabrɛ ase no mu.[40] Amanaman Ntam Sikakorabea no hyɛɛ nyansa wɔ afe 2021 mu sɛ ebia ɛho behia dɔla ɔpepepem 50 na wɔde atua ka a wɔbɔ wɔ wim nsakrae a wɔbɛsakra ho wɔ Afrika no ho.[41][42][43] Mpoano A ɛreworo SoMpoano a ɛporɔw yɛ nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ho asɛm a ɛda nsow wɔ Afrika mmeae pii, titiriw wɔ Afrika Atɔe fam mpoano. Saa adeyɛ yi ma wɔhwere asase, nneɛma a wɔde yɛ adwuma sɛe, na mpɔtam hɔfo tu fi wɔn afie mu. Sɛnea ɛbɛyɛ na wɔadi saa ɔhaw yi ho dwuma no, wɔhyɛɛ West Africa Coastal Areas Management Program (WACA) ase wɔ afe 2018 mu, a wɔde sika dɔla ɔpepem 594 firii Wiase Sikakorabea hɔ denam Amanaman Ntam Nkɔsoɔ Fekuo (IDA) so. Benin ne Togo nya mpoano a wɔhwere bɛyɛ mita 15 afe biara, na mmeae bi hwere bɛyɛ mita 30. Saa nsu a ɛreworo so yi ama afie asɛe na ɛde asiane kɛse aba nkwa ne sika a wɔde hyɛ mu no so. WACA aboa nnwuma akɛseɛ bɛyɛ aduonu a ɛfa ahyeɛ ho nnwuma akɛseɛ, a ɛboro kilomita 42 a wɔde asorɔkye a ɛpaapae, asen, ne anhwea afasuo na ɛyɛ. Wɔ mmeae te sɛ Grand-Popo no, po no akɔ fam mita 200, na ɛde mpoano foforo a ne tenten yɛ kilomita 5.3 aba. Dwumadi no abɔ afie 27,000 (bɛyɛ ankorankoro 145,000) asetra ne wɔn asetrade ho ban afi nsuyiri ho, na ama mmeae a wogye wɔn ani ne mpataayi a wɔde nsa yɛ no atu mpɔn.[44] Nsu a ɛho yɛ naNneɛma atitiriw a ɛma nsu ho yɛ na wɔ Afrika ne honam fam ne sikasɛm mu nsu a ɛho yɛ na, nnipa dodow a ɛkɔ soro ntɛmntɛm, ne nkɛntɛnso a wim nsakrae nya wɔ nsu kyinhyia so. Nsu a ɛho yɛ na ne nsu pa a wonnya mfa nni nsu a wɔhwehwɛ a wɔahyɛ da ayɛ no ho dwuma.[45] Osu a ɛtɔ wɔ Afrika Sahara anafo fam no yɛ bere mu de kɛse na ɛnkyɛ, na ɛde nsuyiri ne ɔpɛ taa ba.[46] Amanaman Nkabom no Aduan ne Kuadwuma Ahyehyɛde no bɔɔ amanneɛ wɔ afe 2012 mu sɛ mprempren nsu a ɛho yɛ na a ɛrenya nkɔanim no yɛ nsɛnnennen atitiriw a ɛwɔ nkɔso a ɛtra hɔ daa no mu biako.[47] Nea enti a ɛte saa ne sɛ nsubɔnten a ɛrekɔ soro no adu tebea horow a nsu ho yɛ na mu. Nea enti a ɛte saa ne nneɛma a kuayɛ ne nnwuma afoforo hwehwɛ a wɔaka abom. Nsu a ɛho yɛ na wɔ Afrika no nya nkɛntɛnso ahorow pii. Ɛfiri akwahosan so, titire a ɛka mmaa ne mmofra, kɔsi nwomasua, kuayɛ mu aba ne nkɔsoɔ a ɛtra hɔ daa so. Ebetumi nso ama nsu mu ntawntawdi pii aba. Sɛnea ɛbɛyɛ na wɔadi nsu a ɛho yɛ na wɔ Afrika ho asɛm no ho dwuma yiye no, Amanaman Nkabom Sikasɛm Bagua a Ɛhwɛ Afrika So no si hia a ehia sɛ wɔde sika hyɛ Afrika nsu a ebetumi aba no mu nkɔso mu so dua. Eyi bɛma aduan a wobenya ne nsu a wobenya no atu mpɔn, na abɔ sikasɛm mu mfaso ho ban denam ɔpɛ, nsuyiri, ne anhweatam so a wɔbɛhwɛ so yiye no so [48] Plastik a wɔde yɛ efiTe sɛ aman a afei na wɔrenya nkɔso no mmeae afoforo no, efi a wɔde plastic ayɛ no de ɔhaw ahorow a ɛtrɛw te sɛ efi a ɛwɔ ![]() nsu kwan so, ahum nsu a wɔde di dwuma a wɔsɛe no, ne nyarewa a ɛrekɔ soro esiane nwansena ne mmoawa a wɔsɛe nnɔbae a wɔte plastik mu nti reba[49] Plastik a wɔmfa nni dwuma yiye no yɛ nneɛma a wɔn a wɔyɛ nneɛma ahorow nyinaa de ma a ne bo nyɛ den a wɔaka abom, sɛ nhwɛso no, denam nsu a wohia kɛse a wɔde ma denam nsu a wɔde ahyɛ toa mu ne nsu kotoku mu, ne nwura a wɔmfa nni dwuma yiye bere a wɔde adi dwuma akyi no so.[49] Mmeae bi wɔ Afrika nso ayɛ mmeae a wɔtow plastic nwura fi Wiase Nyinaa Atifi fam[49] Aban ahorow bi reyɛ ho biribi, na asasepɔn no di wiase no fa a aka no anim wɔ plastic a wɔbarae a ɛtew plastic a wɔde di dwuma pɛnkoro te sɛ plastic bag ne ![]() nnwinnade a wɔde ma aduan a wɔma ho kwan sɛ wɔde di dwuma ne ne yɛ so.[49]
Information related to Nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ho nsɛm wɔ Afrika |
Portal di Ensiklopedia Dunia